V Divadle Andreja Bagara v Nitre pripravujete inscenáciu ukrajinskej autorky Anny Jablonskej s názvom Scény z rodinného života. O čom nová hra v repertoári DAB bude?
Je to príbeh človeka, ktorý sa vráti z vojny domov k rodine a zistí, že kým bol preč, život sa nezastavil. V princípe je to niečo ako Tolstého Vojna a mier. Aj tam sa vojna a mier v rovnakom čase hýbu paralelne, rovnako ako v našej inscenácii. Vidíme, ako sa vojna a mier stretávajú, ale k ich skutočnému prieniku nikdy nedôjde. Človek, ktorý bol vo vojne, „mimo mieru“, sa vracia, ale už mu doma nič nepatrí, stáva sa cudzím.
Pre mňa je táto téma zaujímavá. Veľa pozornosti dnes venujeme vojenským konfliktom po celom svete až sa niekedy zdá, že nič iné neexistuje. Nevedieme ale žiadny rozhovor o tom, čo robiť, keď sa konflikt skončí. Ako s tým potom žiť. Akákoľvek vojna, akákoľvek vojenská operácia a konflikt sa raz končí. A je potrebné premýšľať o tom, že tí ľudia, ktorí často videli strašné veci sa raz vrátia domov a nebudú sa cítiť vo svoje koži. Nepremýšľame o tom, ako sa s takýmito problémami vyrovnať.
Ani naša inscenácia na to nedá priamu odpoveď, ale dá nám dôvod a priestor o tom premýšľať. Z môjho pohľadu je to veľmi dôležitá otázka.
Treba dodať, že nerobíme klasickú Novú drámu, ktorá sa rozvinula po roku 2000. Snažíme sa využívať divadelné výrazové prostriedky a verím, že sa nám podarí vytvoriť veľmi „svetlú“ inscenáciu, aj keď téma nie je samozrejme ľahká. Určite sa o to maximálne usilujeme a herci s tým v tejto etape veľmi dobre pracujú.
Keď sa dnes povie ukrajinská inscenácia s témou vojny, ktorú pripravujú a ukrajinskí tvorcovia, tak to môže ľahko vyvolať očakávania ťažkej tragickej drámy. Ak som však už na prvej čítacej skúške pozorne počúval vašu predstavu, tak presne takou hra Scény z rodinného života nemá byť. Práve naopak. Navyše máte povesť režiséra, ktorý dokáže nájsť humor aj v situáciách, kde by ho divák nečakal.
Chcem, aby to bola optimistická inscenácia. Nechcem na scénu ťahať nejaké ťažoby. Už samotná autorka vniesla do hry humor, aj keď je niekedy čierny. O takýchto závažných témach sa musíme naučiť hovoriť ľahko. Nie preto, aby sme ich zbagatelizovali, ale preto, že si uvedomujme, že divák sa nachádza v divadle a chce zažiť nejaký divadelný zázrak, čaro, ilúziu... Tak sa snažím premýšľať o divadle. A aj keď téma nie je jednoduchá, chcem, aby sme sa s divákom „zhovárali“ na území fantázie a divadelnej mágie.
Témou inscenácie vlastne nebude vojna, ale skôr vzťahy v rodine zasiahnuté vážnou a traumatizujúcou udalosťou...
Áno. Vo svete je dnes veľké množstvo konfliktov a divák je už aj tak dosť presýtený ťažobou, ktorá z toho plynie. Pre mňa je dôležité to, čo nie je v centre pozornosti každodenných správ. Nikdy sme od štátnikov nepočuli úvahy o tom, že vojna sa raz skončí a čo bude po nej. Rovnako ťažkým a zložitým príbehom akým je vojna samotná, je aj jej koniec. Autorka hry Anna Jablonská písala o nejakej vzdialenej vojne, no viac ako táto vojna, ju zaujímala téma človeka, ktorý do nej ide bojovať a potom sa z nej vráti domov. A zistí, že kým bol preč, život v rodine sa nezastavil, ale plynul, vyvíjal sa ďalej, aj bez neho.
Ako bude inscenáciu dotvárať jej výprava, scénografia a kostýmy?
Dej sa odohráva na veľkom počte rôznych miest. Preto sme nemali potrebu vytvárať na scéne konkrétne lokácie. Všetko je dostatočne obrazné. Sú tam isté elementy, ktoré diváka môžu poslať na určité miesta, v ktorých sa dej odohráva. Chceli sme odovzdať istý pocit panelákových domov, sídliskového prostredia, teda niečo už trošku zastaraného. Keď sme sa o tom zhovárali s dramaturgičkou Slavkou Civáňovou, hovorili sme o pocite, ktorý by sme chceli divákovi navodiť. Niečo v tom zmysle, že ľudia žijú v nových časoch, ale v prostredí zo starej éry. Bavíme sa teda aj o istom retro pocite. Ale dôležité pre nás bolo nájsť v tom niečo pekné, nájsť tam nejakú farbu. Kostýmy nie sú celkom súčasné, sú trošku „zostarnuté, sú adekvátne tomu obdobiu, o ktorom v hre rozprávame.
Ako sa vám spolupracuje s DAB a jeho hercami?
Perfektne. Celý súbor, ktorý pripravuje túto inscenáciu je zložený z veľmi inteligentných ľudí. Všetko prebieha pokojne , v príjemnej atmosfére, všetko je veľmi profesionálne.
Pôsobili ste vo viacerých veľkých ukrajinských divadlách, vašou domovskou scénou sa teraz stalo divadlo v bulharskom Burgase, aktuálne pracujete na Slovensku v DAB, takže môžete porovnávať spôsoby, akým umelci v týchto krajinách pristupujú k tvorbe. Sú tam veľké rozdiely, alebo naopak je tu možné vidieť tú často spomínanú „slovanskú dušu“, ktorá tie rozdiely stiera?
Vo všeobecne sa dá povedať, že v slovanských krajinách herci veľmi podobným spôsobom rozumejú tomu, čo znamená divadlo. Vždy tu bola veľmi dôležitá pozícia herca. Som rád, že je to tak aj na Slovensku. Vždy som si zvykol pri práci na inscenácii vychádzať z herca, pre mňa je herec v divadle mimoriadne dôležitý. Samozrejme, hovoriť na tému: Herec v divadle, by bola zložitá a veľmi dlhá debata, takže ju ani nebudem začínať. Ale tu je našťastie herec na tom správnom mieste, teda v centre divadla.
Pavel GATILOV: Mladý talent ukrajinskej réžie, absolvent Kyjevskej národnej univerzity divadla, filmu a televízie I.K. Karpenko-Karyj a vyššieho kurzu réžie pod vedením Borisa Juchananova v Elektoteatr Stanislavskij. Ako režisér spolupracoval s divadlami v Charkove, Odesse, Dnepropetrovsku a Nikolajeve. V súčasnosti pre politickú situáciu nemôže pokračovať v tvorbe na Ukrajine, žije v Bulharsku a pracuje v Štátnom činohernom divadle „Adriany Budevskej“ v Burgase.
Anna JABLONSKÁ: Ako 29-ročná tragicky zahynula v roku 2011 pri teroristickom útoku na letisku Domodedovo v Moskve a napriek svojmu nízkemu veku bola považovaná za mimoriadny talent a jeden z najvýraznejších hlasov svojej generácie. Jej diela boli ocenené viacerými nomináciami na prestížne dramatické ceny. Jej hry ponúkajú nádej a humor aj v zdanlivo bezvýchodiskových situáciách. Anna Jablonská bola aj poetkou. Súbor jej básní vydal po Anninej smrti jej otec, satirik Grigorij Jablonský v zbierke Cesta lásky.
Viac o inscenácii:
https://www.dab.sk/inscenace/302-sceny-z-rodinneho-zivota