Denník N, 10. februára 2025, Jana Močková,
Divadlo Andreja Bagara v Nitre má od januára novú riaditeľku. Po ôsmich rokoch nahradila Jaroslava Dóczyho vo vedení divadla za vypätých okolností Veronika Moravčíková. Na nitriansku scénu prichádza s režisérom Michalom Vajdičkom ako umeleckým riaditeľom a Danielom Majlingom ako šéfdramaturgom. Do divadla chce prilákať viac „tradičných divákov“, ale aj mladých ľudí a zaradiť ho späť na mapu oceňovaných divadiel. „Ideme urobiť maximum, čo je v našich silách, aby sme divadlu vrátili prestíž, ktorú malo v minulosti,“ hovorí Moravčíková.
Vyhrala konkurz, ale…
Zmena vo vedení divadla, ktoré zriaďuje Nitrianska župa, prebiehala na konci minulého roka pomerne vyhrotene. Už vlani v lete vypísala župa výberové konania na viaceré vedúce pozície svojich organizácií. Konali sa na jeseň, no mená nových či staronových riaditeľov a riaditeliek schvaľovali župní poslanci až v decembri.
Členovia umeleckého súboru na čele s Petrom Oszlíkom pred hlasovaním upozorňovali, že voľba môže byť spolitizovaná. Uvádzali aj viacero výhrad voči pôsobeniu Jaroslava Dóczyho a pripomínali, že do vedenia divadla sa v roku 2016 dostal práve vďaka poslancom, ktorí odmietli vymenovať víťaza konkurzu. Obávali sa, že situácia sa zopakuje.
„Veľmi intenzívne som vnímala podporu, ktorej sa mi dostalo, a veľmi si ju vážim,“ hovorí Moravčíková. „Nebrala som to iba ako podporu mojej osoby, ale hlavne ako snahu o zachovanie demokratických princípov a výsledkov výberového konania, v ktorom napokon rozhodovali aj viacerí poslanci,“ dodáva.
Na decembrovom župnom zasadnutí vystúpila s príhovorom, o kritickej situácii v divadle poslancom krátko pred hlasovaním hovorili aj Peter Oszlík a Darina Kárová, zakladateľka festivalu Divadelná Nitra. Moravčíková napokon hlasovaním prešla, no nebolo to jednoznačné ako pri ostatných voľbách. Za hlasovalo 31 poslancov z 51 prítomných, 11 sa zdržalo a 9 nehlasovali. Nitriansku župu vedie od roku 2022 Branislav Becík (Hlas).
Dóczy: Takto sa z divadla neodchádza
Jaroslav Dóczy v divadle skončil oficiálne k poslednému januárovému dňu. S novou riaditeľkou sa niekoľkokrát stretol a odovzdal agendu. „Rešpektujem rozhodnutie zastupiteľstva, bol som v divadle na vymedzené funkčné obdobie a to sa skončilo. Medzi nami nie sú žiadne animozity,“ hovorí Dóczy. Inak to vníma vo vzťahu k umeleckému súboru. „Neviem sa vyrovnať s tým, ako bolo poškodené moje meno a meno mojej rodiny, keď pán Oszlík povedal, že obdobie môjho vedenia sa bude volať obdobím temna, zaznelo tam množstvo klamstiev,“ hovorí Dóczy. Viaceré obvinenia, ktoré súbor uvádzal v otvorenom liste, momentálne prešetruje župa. Súboru sa nepozdával spôsob prenájmov, finančné toky v Klube priateľov DAB, prideľovanie pracovných zákaziek rodinným príslušníkom ani strata renomé v reflexii odbornej kritiky, časté odchody umeleckých šéfov aj členov súboru. Jaroslav Dóczy obvinenia odmieta a chce sa brániť, keď župa uzavrie všetky kontroly hospodárenia. Nepripúšťa, že by divadlo strácalo renomé, odchody hercov sú podľa neho bežné, keďže väčšina mladých hercov vraj zostáva žiť v Bratislave a nemajú zázemie v Nitre, ako tomu bolo v minulosti. Postup umeleckého súboru pred hlasovaním župy považoval za zmanipulovaný. Nikto by podľa neho napokon neodišiel, ak by sa znova stal riaditeľom, ako to viacerí avizovali. „Herci sú antisystémoví a divadlo je systém. Ja som doň prišiel vniesť systém, zavádzal som množstvo vecí, ktoré boli trendmi svetových divadiel, žiaľ, nie každý z hercov je ochotný systém prijímať,“ hovorí Dóczy.
Nesúhlasí ani s tým, že by sa divadlu nedarilo a že strácalo kredibilitu. „Boli sme top, neustále na očiach. Sú to dostupné veci, výročné správy, podľa ktorých naše divadlo patrilo k najúspešnejším na Slovensku,“ hovorí Dóczy.
Z výročných správ divadla však vyplýva, že kým napríklad v rokoch 2013 – 2014 odohral súbor okolo 240 predstavení ročne, ktoré videlo približne 76-tisíc divákov, v roku 2023 ich bolo menej ako 200 pre približne 57-tisíc divákov. Poslednú nomináciu za inscenáciu roka v oceneniach Dosky malo nitrianske DAB v roku 2015.
Pavlíková: Prajem si, aby sme mali opäť „plný dom“ a radosť
„Keď poslanci odhlasovali novú riaditeľku, boli sme veľmi šťastní, všetci sme plakali,“ hovorí dlhoročná herečka DAB Eva Pavlíková. Nechce sa jej veľmi vŕtať v minulosti, rada by sa už pozerala dopredu, no nedá sa pritom nevidieť, čo je podľa nej zrejmé. „Patrili sme na divadelnú špičku a zrazu sme sa prepadli, robili sme menej a menej premiér. Som tu takmer 43 rokov a veľmi ma to bolelo, najmä pre množstvo kolegov a kolegýň, ktorí tomuto divadlu venovali svoje životy,“ hovorí Pavlíková. Spomína na legendárne muzikály Adam Šangala, Tisícročná včela či inscenácie Mŕtve duše, Všetko za národ alebo Portia Coughlanová, ktorú robili práve režisér Michal Vajdička a dramaturg Daniel Majling, ktorí sa do divadla s Veronikou Moravčíkovou vracajú. „Neviem to opísať inak než ako nesmierne potešenie,“ hovorí Pavlíková o členoch nového tímu. V Moravčíkovej vidí zdatnú manažérku, ktorá vie dobre komunikovať a miluje divadlo. „To je to, čo by človek vo vedení divadla mal mať. A ešte je aj žena a ja fandím schopným ženám, lebo často sa nedostanú tam, kam by mohli, len preto, že sú ženy,“ hovorí Pavlíková. Divadlo Andreja Bagara sa jej spája s pocitom domova. „Zažila som tu časy, keď sme boli ako rodina. Chodiť do práce bola radosť. A keď sme naraz hrali vo veľkej sále aj v štúdiu, bola som šťastná. Hovorila som mladým, že máme plný dom, že sme ako fabrika na emócie,“ hovorí s nadšením.
To v posledných rokoch upadalo, komunikácia viazla, rozhodnutia vedenia boli nepredvídateľné, počet premiér klesal. Veľmi ju hnevalo, keď z divadla musel odísť aj festival Divadelná Nitra. Vlani sa prvýkrát odohrával v iných divadlách na Slovensku. „Bolo to pre mňa nepochopiteľné,“ hovorí Pavlíková. Neráta s tým, že sa teraz všetko zmení zo dňa na deň. Nádeja sa, že divadlo dokáže s rôznorodým programom prilákať viac vekových skupín, deti aj mladých ľudí. „Bude to určite nejaký čas trvať, ale veľmi celému tímu držím palce. Divadlo má zušľachťovať ľudí aj nastavovať zrkadlo spoločnosti – a dnes naozaj je o čom hrať,“ dodáva Pavlíková.
Silný tím
Veronika Moravčíková sa v nitrianskom divadle neocitla náhodou. Celé jej študentské aj profesionálne pôsobenie je späté s Nitrou „Keď som sa hlásila do konkurzu, bola v tom aj snaha vrátiť Nitre to, čo som tu mala možnosť zažiť,“ hovorí Moravčíková. V minulosti pôsobila v Starom divadle Karola Spišáka a bola aj pri zakladaní Nového divadla v Nitre, v rodnom Hlohovci viedla mestské kultúrne centrum a projekt EHMK. Kľúčové pre ňu v čase konkurzu bolo, že sa jej podarilo nadviazať spoluprácu s Michalom Vajdičkom a neskôr aj s Danielom Majlingom, ktorý bol v minulosti desať rokov dramaturgom DAB. „Je fakt, že repertoár divadla išiel kvalitatívne dole, nedá sa to nevidieť, preto aj jedným z hlavných pilierov nášho projektu bola umelecká revitalizácia divadla. Nejdeme vymýšľať koleso, chceme len vrátiť úroveň divadla tam, kde v minulosti bola a kde si to zaslúži,“ hovorí Moravčíková.
Momentálne s Vajdičkom a Majlingom pracujú na dramaturgickom pláne nasledujúcej sezóny. „V posledných rokoch sa divadlo špecifikovalo viac na mainstream, my chceme urobiť vyváženú dramaturgiu, aby sme oslovili čo najväčší počet skupín a ponúkli im tituly, ktoré ich oslovia. Zároveň by sme chceli hrávať častejšie,“ hovorí Vajdička, ktorý v Nitre začínal režírovať a vďaka čomu sa neskôr dostal k ponukám v Česku. Externe bude naďalej pôsobiť aj v iných divadlách, podobne Daniel Majling ostáva aj na svojej aktuálnej pozícii dramaturga v SND, v nitrianskom divadle bude mať pozíciu šéfdramaturga. Konkrétne tituly nasledujúcej sezóny zatiaľ prezrádzať nechcú, no diváci môžu rátať s režisérmi, medzi ktorými sú Łukasz Kos, Ján Luterán či Júlia Rázusová. Nové posily do umeleckého súboru zatiaľ nie sú na stole, no to sa môže časom zmeniť. „Ide nám aj o zdravú ekonomickú kondíciu divadla. Momentálne je súbor nevyťažený, veľa predstavení hrajú externisti, repertoár by v takomto divadle mohol byť aj dvojnásobný,“ hovorí Vajdička.
Všetky možnosti preverujú aj s ekonomickými a technickými či skladovými kapacitami divadla. „Hráme s otvorenými kartami, ideme presne podľa projektu, s ktorým sme sa hlásili do konkurzu,“ dodáva Vajdička.
Divadlo bez názoru nemá zmysel
Reakciu súboru pred hlasovaním župných poslancov vnímala nová riaditeľka Veronika Moravčíková ako výsledok dlhodobej nespokojnosti, nechce však na tom stavať svoje ďalšie pôsobenie. Priznáva, že do divadla prišla aj s určitými obavami. „Myslím, že je normálne mať obavy aj rešpekt, keď začínate na novej pozícii v takej veľkej inštitúcii,“ hovorí Moravčíková. „Snažím sa za tým, čo bolo, urobiť hrubú čiaru a pracovať. Počkáme si na výsledky kontrol zo strany župy a budem sa snažiť vyriešiť problematické veci tak, aby bolo všetko v poriadku a transparentné,“ hovorí nová riaditeľka. Uvedomuje si, že situácia v kultúre momentálne nie je práve „priaznivá“, no zo strany župy nepociťuje žiadne snahy akokoľvek zasahovať do obsahovej stránky divadla, skôr naopak. „Cítim veľkú podporu a pomoc zo strany nášho zriaďovateľa a to nielen smerom k plánovanej rekonštrukcii, ktorá má v divadle prebiehať,“ hovorí Moravčíková. Rekonštrukcia sa bude týkať divadelnej techniky aj fasády divadla, ktorá nie je v dobrom stave, ide o dlhodobo plánované projekty. Komplikovaná situácia v inštitúciách zriaďovaných ministerstvom by mohla byť pre regionálne divadlo výhodou, no nová riaditeľka si nemyslí, že je to také jednoznačné. „Môže sa to tak zdať, ale to, v akej situácii je kultúra, má dosah na všetkých, bez ohľadu na to, v akej inštitúcii človek pôsobí,“ nazdáva sa Moravčíková. Veľmi citlivo vníma, čo sa deje, nielen z pohľadu zriaďovaných inštitúcií, ale aj nezriaďovanej scény, s ktorou má skúsenosti tiež. „Kultúra má byť podporovaná a nie ovládaná. Je kľúčové, aby bola zachovaná kontinuita vedenia a odbornosť, to je to, s čím sa kultúra momentálne potýka,“ hovorí Moravčíková. Verí, že program – nielen inscenácií, ale aj sprievodných podujatí –, na ktorom pracujú, uspokojí stálych návštevníkov divadla, ale aj nové skupiny. To, že je divadlo zriaďované župou, berie zodpovedne aj v tom zmysle, že má robiť program „naozaj pre všetkých“. „To je naším spoločným zámerom aj s ľuďmi, ktorí tu roky pracujú – aby sa divadlo rozvíjalo a bolo úspešné,“ hovorí Moravčíková. Podľa Michala Vajdičku sa to nevylučuje s inscenáciami, ktoré budú aj spoločensky kritické. „Politika sa týka nás všetkých. Bez názoru na to, ako má fungovať spoločnosť, sa divadlo robiť nedá,“ hovorí Vajdička. „Chceme nastavovať zrkadlo celej spoločnosti, nielen nejakej jednej skupine. Verím, že práve to je to, čo ľudí na divadle baví,“ dodáva.
(zdroj: Denník N, Jana Močková)