Hilda Augustovičová sa narodila 6. augusta 1934 v Budmericiach, ale detstvo a mladosť prežila s rodinou v Pezinku. Byť herečkou bol jej veľký sen. Už ako 16-ročná sa stala členkou Dedinského divadla v Bratislave a s profesionálnym zájazdovým súborom precestovala celé Slovensko. Spolu s ňou v tomto súbore začínali Ivan Mistrík, Viera Strnisková a ďalší. Jej prvým manželom bol renomovaný slovenský kritik Stanislav Vrbka, práve on ju motivoval aby vyštudovala herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
Hilda Augustovičová patrila do hereckej generácie prvých absolventov tejto školy. Študovala pod pedagogickým vedením Janka Borodáča, javiskovú reč ju učila Beta Poničanová, neskôr Viliam Záborský a Ladislav Chudík. Už počas štúdia, v treťom ročníku na bratislavskej VŠMU ju obsadili do postavy Sylvie Lenoirovej v televíznej inscenácii – prvej naživo vysielanej operety – Modrá ruža, a v štvrtom ročníku ju filmový režisér Paľo Bielik obsadil do úlohy Nade Dabačovej v známom slovenskom vojnovom filme Kapitán Dabač (1959), kde jej hereckým partnerom bol v postave kapitána Dabača Ladislav Chudík. Touto postavou na seba upozornila ako výrazný typ dramatickej herečky.
Členkou umeleckého súboru vtedajšieho Krajového divadla Nitra sa stala v roku 1959. Nitra ju lákala aj preto, že tu od roku 1954 pôsobil režisér Pavol Haspra a ona ešte ako študentka videla jeho úspešné nitrianske inscenácie. Na toto obdobie pani Hilda spomínala s neuveriteľnou láskou ako na mimoriadne tvorivé obdobie, na fantastický kolektív a mnohé divadelné kamarátstva.
Spomínala ako ju starší kolegovia prijali s láskou a s podporou – na javisku v tom čase stála s Vierou Strniskovou, Vladom Müllerom, Magdou Pavelekovou či s Jozefom Dóczym. Už ako 26-ročná dostala na nitrianskom javisku veľkú príležitosť v Čapkovej hre Vec Makropulos (1963), ktorú ocenila aj divadelná kritika. V tom istom roku sa predstavila aj ako strhujúca Tituba v dráme Arthura Millera Skúška ohňom. Diváci si ju pamätajú tiež ako hlavnú postavu v Racinovej tragédii Faidra či ako chladnú, cynickú, vypočítavú, ale aj zranenú Claire v inscenácii Návšteva starej dámy (1974) v réžii Miloša Hynšta.
V rokoch 1974 — 1982 bola umeleckou šéfkou a v rokoch 1982 — 1990 riaditeľkou DAB v Nitre. Ako umelecká šéfka vycítila režijný talent vtedy herca Jozefa Bednárika a ponúkla mu prvú profesionálnu réžiu v nitrianskom divadle.
Ako riaditeľka divadla sa napriek zložitej dobe významne pričinila o stavbu novej modernej budovy divadla na Svätoplukovom námestí v Nitre. V 90. rokoch a začiatkom nového milénia účinkovala vo viacerých významných inscenáciách DAB v Nitre: Zlatí chlapci (1990), Pacho sa vracia (1995), Plánka (1996), Fidlikant na streche (1998), Macbeth (1999), Svätenie jari (2005), Divotvorný hrniec (2006). Poslednou postavou, ktorú naštudovala v DAB v Nitre, bola Dáma v čiernom v Tajovského veselohre Statky – zmätky (2007) v réžii Ľubomíra Vajdičku.
V posledných rokoch sa Hilda Augustovičová s radosťou a entuziazmom zúčastňovala na rôznych podujatiach či diskusiách o histórii Divadla Andreja Bagara v Nitre. Spolu so svojimi kolegami oslávila aj 70. výročie založenia divadla a stala sa krstnou mamou publikácie Divadlo Andreja Bagara v Nitre – 70.
Kolegovia si ju pamätajú ako mimoriadne srdečného, pozitívneho a férového človeka, s láskou na ňu spomínajú ako na svoju umeleckú šéfku a mimoriadne talentovanú a schopnú riaditeľku, ktorá v náročnej dobe rozvíjala nitrianske divadlo, jeho zahraničné partnerstvá a prezentáciu, podporovala herecké aj režijné osobnosti, ktoré v ňom pôsobili a významne sa pričinila najmä o to, že dnes Divadlo Andreja Bagara v Nitre sídli v jednej z najmodernejších divadelných budov na Slovensku.
Pani Hilda, ďakujeme za Váš úsmev, šarm, talent a Vašu neskonalú tvorivú energiu!
Česť Vašej pamiatke!