Vít Bednárik strávil svoj profesijný život na železnici, kde 48 rokov opravoval vagóny. Popri tom sa nadšene venoval divadlu. „Okrem zelenečského divadla som si v Teatro Tatro zahral s veľmi dobrými kamarátmi ako Lukáš Latinák, Milan Ondrík, Maťo Nahálka... Je tam skvelý režisér Ondro Spišák a ďalší. V bratislavskom divadle Skrat som robil s Ľubom Burgrom, režisérom Dušanom Vicenom, alebo hercami Vladom Zboroňom, Inge Hruboničovou...,“ hovorí o svojej hereckej kariére Vít Bednárik.
Okrem toho je už niekoľko rokov majiteľom vlastného divadla Yarmat, ktoré si zriadil vo svojej klenbovej pivnici v Dolných Orešanoch. „Víno dorábať neviem, tak sme tam spravili také pivničné divadlo, ja ho volám prvé profesionálne dedinské divadlo, v ktorom so mnou robí aj Dana Gudabová či Dušan Vicen. Vojde sa doň 30 až 40 ľudí a robíme tam rôzne autorské komorné divadlá. Máme už v Dolných Orešanoch aj svoj fanklub a chodia k nám aj z okolitých dedín,“ povedal o svojom divadle Yarmat Vít Bednárik.
Aj napriek tomu, že sa divadelnému umeniu intenzívne venoval a na rôznych scénach stvárnil desiatky postáv, nikdy o profesionálnej hereckej kariére neuvažoval. „Nenašiel som dosť odvahy. Doma sme aj vďaka bratovi Jožovi (Bednárikovi) mali latku nastavenú tak vysoko, že som si netrúfal ísť touto cestou. Prejavilo sa to hlavne v čase, keď Jožo skončil v divadle v Zelenči. Jednoducho nebolo tej odvahy pokračovať, pretože úroveň kvality nastavil príliš vysoko,“ vysvetlil Vít Bednárik.
Diváci sa s jeho hereckým umením môžu teraz zoznámiť aj na javisku DAB. Ako sám hovorí, k nitrianskemu divadlu má veľmi špecifický vzťah. „Práve tu som sa po prvý raz v živote stretol s divadlom, ktoré som mal rád a obdivoval som ho. Nie len preto, že tu robil brat Jožo (Bednárik), ale našiel som tu veľa priateľov, ktorí chodili do Zelenča s obdivom pozerať naše inscenácie a my sme zasa veľmi radi chodili do DAB. To, že tu teraz môžem hrať je pre mňa niečo celkom nové. Prvýkrát pracujem na profesionálnej scéne, kde je na každú činnosť určený nejaký človek a kde si nemusím pripravovať väčšinu vecí sám. Mám skúsenosti aj s hraním s profesionálnymi hercami, ale nikdy to nebola kamenná scéna,“ dodáva.
Vo svojej role Deda Andreja v inscenácii Scény z rodinného života sa, podľa jeho slov, cíti veľmi dobre. „Je to vážna inscenácia, nie je určená pre konzumného diváka, má však aj humor a smiech, aj keď cez slzy. Moja postava, Dedo Andrej, je človek, ktorý prináša „dedovskú múdrosť“. Viem v tejto postave využiť svoje skúsenosti, ktoré mám vďaka môjmu veku, lebo som toho zažil naozaj veľa, alebo aj skúsenosti z mojej hereckej praxe, medziľudských vzťahov... Určite ma táto skúsenosť v mojom herectve posunie zasa o niečo ďalej,“ dodal Vít Bednárik.
