Dámsky krajčír

Každý dobrý divadelný manažér v dramaturgickom pláne vyberá také predstavenia, ktoré s veľkou istotou zabezpečia chod divadla. Často sa takýmto predstaveniam hovorí „chlebové umenie“. Najčastejšie sú to veselohry alebo iné zábavné inscenácie, ktoré si nenárokujú veľké umenie. Ale boli by sme nespravodliví, keby sme tvrdili, že aj dobré a umelecky hodnotné diela neprinášajú divadlu zisk. A zároveň ani „chlebové umenie“ nemusí byť vždy iba návnadou pre obecenstvo bez náležitej úrovne, čo je aj prípad nitrianskej premiéry frašky francúzskeho autora Georga Feydeaua Dámsky krajčír.

Hra je o tom, že každá postava sa snaží predstavovať niekoho, kým vlastne nie je: verný manžel-manželka, dokonalý milenec-milenka, dobrá svokra, lekár atď. Pozorný divák si popri veselosti a zábavnosti hry iste uvedomil jej aktuálnosť. Aj v aktuálnej realite sa pohybujú podvodníci, pseudovedci, falošní moralisti a vlastenci, tváriaci sa ako politici, vedci či podnikatelia a nie sú o nič lepší ako meštiaci z citovanej hry, len svoju rolu horšie hrajú. Sú skôr trápni ako smiešni.

Čím nitrianska premiéra zabodovala? Samozrejme zábavným princípom zámeny postáv, neustálym presviedčaním ostatných o identite svojej osobnosti, čo sa osvedčilo v mnohých veselohrách od najstarších čias. Na prvý pohľad nejde o nič, pričom všetky postavy každého presviedčajú o svojom správnom konaní, hoci sú si vedomé priestupku a previnenia. Ich zakrývanie je hlavným zdrojom zábavy a divák, ktorý z predstavenia odchádza veselý a dobre naladený, si ani neuvedomí, že sa nič nevyriešilo, iba sa vzťahy vrátili do pôvodnej východiskovej situácie v chaotickej podobe.

Hra vydržala v nasadenom temporytme od začiatku do konca, čo sa pri veselohrách stáva pomaly výnimkou. Zásluhu na tom mali viacerí zúčastnení. Na prvom mieste preklad Ľubomíra Vajdičku, ktorý francúzsky originál pretlmočil do živého súčasného jazyka bez vulgárností a zbytočných hovorových prvkov. Hra so slovami (akú si pamätáme z čias Lasicu a Satinského), ktorá neprekročila hranicu vkusu, zabavila aj náročnejšieho diváka.

Nemalú rolu zohrala multifunkčná otáčavá scéna Zuzany Havranovej a kostýmy Kataríny Holkovej, ako aj parochne i líčenie, ktoré v nemalej miere prispievali k humoristickým znakom jednotlivých postáv. No najväčšiu zásluhu na konečnom tvare mal režisér Juraj Bielik. Vybral vhodné typy pre jednotlivé postavy a dokázal ich udržať „na uzde“ až do konca predstavenia. Dokonale riadil zmätok na javisku, zmeny identity postáv, dohliadal na situačný humor a od hercov vyžadoval sústredenosť a koncentráciu pri spojení niekedy až akrobatického pohybu s gestami, mimikou a verbálnym vyjadrovaním.

A napokon aj mladý nitriansky herecký kolektív vydal zo seba všetko. Hralo sa s radosťou a plným nasadením. Prekvapil Tomáš Turek ako predstaviteľ hlavnej mužskej postavy doktora a zároveň krajčíra Moulineauxa kultúrou pohybu a nadšením pri stvárnení tejto postavy. Aj Marián Viskup v úlohe klamaného a klamúceho manžela vydal zo seba všetko, aby presvedčivo stvárnil prisúdenú ťažkú a komplikovanú postavu. Prešibanú svokru výborne zahrala Eva Pavlíková, ktorá neustále uplatňuje svoj mladícky zmysel pre humor, čím celkom prirodzene zapadá do mládežníckeho hereckého spolku.

Vydarenej podobe hry Dámsky krajčír prispelo zachovanie miery vo všetkých smeroch – v jazyku, pohybe, líčení, kostýme, čím nedošlo k násilnému zabávaniu publika na úkor umeleckého tvaru celého predstavenia.

Vrcholové dielo kráľa modernej komédie Georgesa Feydeaua do Nitry prináša režisér z divadla v Trnave. Premiéru inscenácie Dámsky krajčír vo Veľkej sále Divadla Andreja Bagara odohrajú 16. novembra.

Dej hry sa zameriava na doktora Moulineauxa, nenapraviteľného sukničkára, ktorému sa ale darí skrývať neveru pred manželkou i svokrou. Aby mohol naďalej pokračovať s milostnými aférami, rozhodne sa prenajať si byt. Kedysi v ňom však bývala krajčírka a nie všetka klientela vie o jej odchode. Vďaka tomu sa stretne s inými neverníkmi i samotným manželom svojej milenky. Situácia sa skomplikuje natoľko, že je donútený predstierať, že je krajčír.

Samé klamstvá

Hra patrí k vrcholovým dielam francúzskeho dramatika Georgesa Feydeaua, kráľa vaudevillu a zakladateľa modernej situačnej komédie. „Zápletka je podobne ako pri ostatných Feydauových hrách pomerne jednoduchá,“ opisuje režisér Juraj Bielik. „Hlavný hrdina si sám na seba pletie bič z malých aj väčších klamstiev.“ Postupne sa však do vlastných lží zamotáva a dostáva sa do stále nepríjemnejších situácií.

Dverová komédia

Je to typ tzv. dverovej komédie. „Je založená na komických situáciách a zámenách, či už dverí alebo ľudí. V určitej situácii niekto hrá niekoho iného, aby niečo nevyšlo najavo,“ vysvetľuje Eva Pavlíková, ktorá hrá v inscenácii doktorovu svokru.

„Keďže je to klasická dverová komédia, musíme si hlavne dobre pamätať, z ktorých dverí vychádzame a kam odchádzame, aby dráhy a strety postáv sedeli,“ vraví Juraj Ďuriš, predstaviteľ postavy Bassineta.

Dvere sú dôležitým prvkom a majú aj prenesený význam. „Predstavujú možnosť úniku, no takisto aj nebezpečenstvo. Hrozia príchodom či niekým, kto za nimi môže stáť,“ zdôrazňuje režisér.

Všetci v oblekoch

Tvorcovia sa snažili hru poňať moderným spôsobom, a to hlavne vo vizuálnej realizácii. Vytvorili pomerne jednoduchú scénu. „Je monochromatická, čiže jednofarebná. Myslím si, že na nej lepšie vyniknú výkony hercov,“ tvrdí Bielik. Využijú tiež točňu, ktorá zabezpečí plynulé tempo inscenácie bez akýchkoľvek prestavieb.

Moderný prvok vniesli aj do oblečenia. „Feydeau túto hru myslel ako protest proti naturalizmu 19. storočia, ktorý v divadle nastupoval. Chcel sa vrátiť k ideálom antiky a renesancie a všetky postavy mali hrať muži,“ približuje históriu diela režisér. Slávnemu dramatikovi ale tieto plány zmarili. Ako odkaz na túto skutočnosť všetky kostýmy v hre vychádzajú z klasického pánskeho obleku. Jeden od druhého sa líšia strihom či doplnkami.

Režisér hrá ženy

Režisér Juraj Bielik je v súčasnosti umelecký šéf Divadla Andreja Palárika v Trnave. V Nitre síce režíruje prvýkrát, niektorí z hercov sa s ním už ale stretli počas štúdia na VŠMU. Jedným z nich je aj Tomáš Turek, ktorému pridelil úlohu hlavného hrdinu. „Považujem ho za veľmi schopného herca, tá rola je energeticky náročná. Je náročná aj na istý javiskový humor a myslím, že Tomáš ho má,“ objasňuje jeho výber režisér.

Nacvičovaná hra vychádza zo spoločnej práce celého tímu. Väčšina hercov prináša do hier aj vlastné nápady. „Každý prinesie niečo nové. Režisér je potom na to, aby povedal toto áno, toto nie. Myslím, že komédia si taký prístup vyžaduje,“ tvrdí herečka Eva Pavlíková.

Pri skúškach sa aj veľa nasmejú. Juraj Bielik je totiž typ režiséra, ktorý často predhráva hercom. „Niekedy je to veľmi milé, hlavne keď predvádza ženské postavy,“ prezradila predstaviteľka svokry. „Režisér aj skladá hudbu, tak hádam prispeje aj v tomto ohľade,“ dodáva s nádejou.