Štyria v ringu

Hosťovanie dramaturgičky Jany Liptákovej, ktorá v Divadle Andreja Bagara už pripravila viacero vydarených inscenácií, a režiséra Michala Spišáka pôsobilo ako čerstvý vánok. Prejavilo sa to nielen vo výbere titulov, ale predovšetkým v spôsobe, akým herci pristupovali k svojej práci. Už dávno sa v nitrianskom divadle nehralo s takou ľahkosťou a s vedomím osobnej blízkosti k postave.

V priebehu necelých dvoch mesiacov uviedlo Divadlo Andreja Bagara v Nitre dve premiéry. Vo svete známu hru Jordi Galcerána Štyria v ringu alebo Grönholmova metóda priniesla spomenutá dramaturgička J. Liptáková. Vynikajúci text, ktorý nemuseli podopierať žiadne divadelné barličky, stačil za pomoci presvedčivých hereckých výkonov plne zaujať diváka. Bolo to aj preto, že autor, podľa slov známeho dramatika Mayorcha, si pri písaní drámy uvedomil, že konečným príjemcom nie je čitateľ, ale divák. Zároveň musí dbať aj o to, že píše pre divadlo. Ide o veľmi dôležitý fakt, na ktorý niektorí súčasní autori zabúdajú často preto, že sú pokazení písaním televíznych dramatických textov, hlavne seriálov. Podľahnú povrchnosti príbehov, čo sa potom odráža nielen v jazyku, ale aj v hereckom stvárnení.

Režisér M. Spišák, ktorý sa po dlhšom čase vrátil do Nitry, si dal záležať na disciplinovanosti hereckého prejavu, čo neznamená bezduché memorovanie textu, ale náležité využitie všetkých výrazových prostriedkov na správne a presvedčivé uchopenie a podanie charakteru postavy. Režisér dôsledne dbal o dodržiavanie spomenutej zásady bez toho, aby obmedzoval hereckú tvorivosť jednotlivých aktérov. Z nich zaujal hlavne Jakub Rybárik. Jeho herecký prejav  sa z hry na hru stáva zaujímavejším. 

Úspešnosť hry a jej autora je pochopiteľná, lebo sa zaoberá osudom dnešného človeka bojujúceho často bezohľadne o svoj osud, tak ako v pertraktovanej hre štyria účastníci konkurzu o miesto marketingového riaditeľa. Celý čas sa pohybujú  v jednej miestnosti, kde sa nič nemení a oni sú odkázaní iba na seba. Čakajú, že niekto príde z vedenia a urobí s nimi pohovor. Krutá hra o existenciu ukazuje neľútostný spôsob zaobchádzania veľkých nadnárodných spoločností s ľuďmi, v tomto prípade ešte len s uchádzačmi o atraktívne miesto.

Dňa 3. 1. 2016 bola odvysielaná reportáž z premiéry novej inscenácie v Divadle Andreja Bagara v Nitre, Štyria v ringu, v relácii Týždeň v kultúre na TA3.

Reportáž TV CENTRAL zo dňa 27. a 28. novembra 2015, kedy mala premiéru trpká čierna komédia Štyria v ringu v Štúdiu DAB v Nitre.

Divadlo Andreja Bagara uviedlo poslednú premiéru tohto roku. Trpkú komédiu Štyria v ringu. Hru španielskeho dramatika Jordiho Galcerána, ktorá bola doteraz preložená do viac ako 30 jazykov a uvádzajú ju v 60 krajinách po celom svete.

Hra je záznamom modelovej situácie, ktorú vymyslel psychológ jednej významnej nadnárodnej spoločnosti v Štokholme. Štyria kandidáti na vrcholovú pozíciu sa stretnú v jednej miestnosti a čakajú na niekoho z firmy, kto s nimi povedie výberové konanie. Nikto však neprichádza.

Dej hry sa odohráva v nadnárodnej spoločnosti v Madride, kde na konkurze súperia traja muži a jedna žena. Jeden z nich je utajený personalista firmy, ktorý má za úlohu vybrať najlepšieho adepta na príslušnú pracovnú pozíciu. Hra si kladie otázky, kam sú ľudia schopní zájsť pri honbe za prácou a aký tvrdý nátlak vydržia.

Dostávajú obálky s úlohami, ktoré majú plniť. Z jednej sa dokonca dozvedia, že jeden z nich nie je kandidát na pozíciu, ale pracovník personálneho oddelenia firmy. Sami majú prísť na to, kto. Pri plnení úloh musia odhaliť svoje najtajnejšie súkromie, čo im vôbec nie je po chuti.

Hra je trpkou komédiou s gagmi, trapasmi a prvkami mystifikácie. Pátra po hodnotách obyčajnej ľudskosti v korporatívnych pravidlách mamutích podnikov a firemných záujmov. Zúfalý boj o prežitie a o veciach, ktoré vyzerajú tak nereálne a nenormálne, až nám je z toho do smiechu, aby sme nemuseli plakať. Kladie si tiež otázky, kam sú ľudia schopní zájsť kvôli peniazom a získaniu zamestnania a ako dlho vydržia znášať.

Galcerán je dramatik, prekladateľ, scenárista a kráľ španielskych divadelných pokladní. Jeho hra s pôvodným názvom Grönholmova metóda nie je jediná, ktorá u divákov vyvoláva smiech, hoci rieši vážne sociálne problémy. Jeho príbehy obsahujú v sebe múdrosť a ušľachtilosť, hoci na prvý dojem sú zábavné, miestami až cynické. V nitrianskom divadle inscenáciu režíruje Michal Spišák a štvoricu uchádzačov o zamestnanie hrá Lenka Barilíková, Marián Viskup, Jakub Rybárik a Juraj Ďuriš.

Aktuálna téma hry je znepokojivou správou o stave súčasnej spoločnosti a ľuďoch v nej. Hra má svižné dialógy, humor, napätie, ale najmä vzrušujúce záverečné prekvapenie. Na úspechu hry Štyria v ringu majú svoj podiel brilantné herecké výkony štyroch hlavných protagonistov. „Miestami je to až detektívna hra kvôli napätiu, ktoré trvá dosť dlho, kým sa napokon odhalí celá pravda,  kto na koho čo hrá,“ dodal Marián Viskup.

Divák bude z predstavenia odchádzať s pocitom dobre prežitých dvoch hodín. Napriek tomu, že inscenácia približuje špecifické prostredie vrcholového biznisu, režisér Michal Spišák si myslí, že Štyri v ringu majú šancu osloviť bežného diváka.

Možno len jediná výčitka na záver. Po prelúskaní a odhalení zápletky sa dej príliš naťahuje. Pokiaľ je však merateľom kvality výbornej divadelnej hry to, že divák ostáva až do konca pokojne sedieť, v tomto prípade to zabezpečili najmä skvelé herecké výkony, ktoré si zaslúžili veľký aplauz už pri prvom klaňaní.

Konverzačné hry sa len ťažko interpretujú nekonvenčným divadelným jazykom. Najlepšie totiž vyznejú, ak sú tvorcovia verní textu a spoľahnú sa na silné herecké pretlmočenie. Tak sa to stalo aj v Nitre pri najnovšej premiére.

Príbeh komornej drámy Jordiho Galcerána Štyria v ringu je vcelku jednoduchý – na pracovný pohovor na pozíciu v nadnárodnej spoločnosti prichádza kvarteto uchádzačov. Všetci chcú získať výhodné miesto, a tak sa musia podvoliť často až absurdným úlohám komisie, ktorá ich uzavrela do malej zasadacej miestnosti a pozoruje ich konanie prostredníctvom kamerového systému. Okrem napínavého deja a výstižnej analýzy ľudských pováh hra obsahuje až detektívnu zápletku, kde nič nemusí byť tak, ako sa spočiatku javí.

Režisér Michal Spišák dbal na citlivé kolorovanie textu, akcentoval najmä prácu so zrozumiteľným sprostredkovaním príbehu plného náhlych zvratov. Všetku pozornosť venoval hereckému prejavu, ktorý viedol v civilnej tónine. Vďaka tomu inscenácia získala potrebnú presvedčivosť, keďže štvorica interpretov dokázala nevyspytateľnú hru na „mačku a myš“ stvárniť v uveriteľných a psychologicky pravdivých odtieňoch.

Herci dokázali poetiku hry i režisérov prístup plne akceptovať a postavy budovali na absolútnej autentickosti. Jakub Rybárik ako Fernando od prvých krokov na javisku dáva jasne najavo, že ide o tvrdého pragmatického muža, ktorý dokáže spoločnosť sebavedomo paralyzovať svojím nevyberaným cynizmom. Hercovi vďaka tvárnej práci s hlasom, mimikou i gestom presvedčivo vychádzajú svoje stanovisko neustále obhajujúce reakcie aj záverečné protirečivé zvraty.

Marián Viskup zas nepodľahol lacnej karikatúre homosexuála, ale len jemne zdvihnutá ruka pri rozhovoroch naznačila, čo sa počas ďalšieho príbehu ešte len dozvieme. Lenka Barilíková buduje jedinú ženskú rolu v maskulínnom triu na kontraste ženskej senzitívnosti a principiálnej vecnosti.

Ak menovaní herci už majú veľké skúsenosti s konverzačnými hrami a psychologicky komplikovanými postavami, pre Juraja Ďuriša bolo účinkovanie v inscenácii jednou z prvých skúšok v podobnom type drámy. Jeho talent totiž režiséri často využívajú len pre komediálny žáner, no tentoraz ukázal, že dokáže kreovať aj analytickejší charakter. Postavu Enriqueho obsažne predstavuje v polohách submisívneho muža i rázneho mystifikátora, pritom podobne ako jeho kolegovia po celý čas si udržiava homogénnosť, ale súčasne spontaneitu prejavu.

Nitrianska premiéra neponúka nové formy, ale dve hodiny napätia a ukážky toho, na aké dno je človek schopný zájsť. To všetko v kultivovanom, ale najmä plastickom hereckom stvárnení. I keď sa vám môže stať, že rozlúštite zápletku ešte pred záverom, štyri herecké výkony vás nenechajú odísť z divadla.