Kým kohút nezaspieva

Strach z toho, čo sa má stať, je priam hmatateľný. V tejto na maximum vypätej situácii sa odhalia pravé charaktery ľudí.

Na dosky Divadla Andreja Bagara sa dostalo mimoriadne vydarené javiskové spracovanie drámy Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva. V napínavej modelovej dráme z obdobia krátko po potlačení SNP sa v piatok v premiére predstavili Eva Pavlíková, Lenka Barilíková, Alena Pajtinková, Andrea Sabová, Ján Hrmo, Branislav Matuščin, Martin Fratrič, Martin Nahálka a ďalší herci.

Ľudská dráma, ktorú rozohrali ako náhodne vybratí rukojemníci nemeckého dôstojníka v priestoroch starého bitúnka, vyvolávala zimomriavky. Ide o to, kto prežije a kto zomrie. Pomsta za zavraždenie opitého nemeckého vojaka sa vznáša na všetkými desiatimi „väzňami“, stupňujúce sa napätie a strach z toho, čo sa má stať, je priam hmatateľný. V tejto na maximum vypätej situácii sa v plnej nahote odhalia pravé charaktery ľudí.

Hra knižne vyšla v roku 1971

Ako povedal dramaturg predstavenia Adam Gold, po úvodných diskusiách s režisérom Michalom Spišákom dospeli k presvedčeniu, že v sezóne by mala mať svoje miesto slovenská dráma modernej klasiky. Jednoznačne to pre nich bol Ivan Bukovčan - pre svoje kvality a tematické vymedzenie. „Spisovateľ, publicista, dramatik a autor rozhlasových hier drámu Kým kohút nezaspieva napísal v roku 1969, knižne vyšla v roku 1971. Tento text sa na divadelných javiskách objavuje pomerne často, napísal ju vo svojom vrcholnom tvorivom období,“ povedal Gold.

Režisér Michal Spišák túto hru pokladá za jednu z najlepších hier slovenskej klasiky. Rieši zásadné otázky ľudskej existencie.

„Hra je pre mňa modelová, je napísaná tak dobre, že modelovosť je obsiahnutá v príbehu, charaktery jednotlivých postáv sú výborne vykreslené. Rukojemníci sú akoby náhodne z ulice pozbieraní ľudia, sú z rôznych spoločenských vrstiev, rozličných profesií, rôznych charakterov a vlastností,“ hovorí Spišák. „Aby sme zdôraznili krutosť a drsnosť materiálneho sveta, dej príbehu sme zasadili do priestorov bývalého bitúnku. Pôvodne sú v hre ľudia väznení v pivnici opusteného meštianskeho domu, kde je sklad nábytku.“

Nie depresívna, skôr napínavá

Napriek ťaživej téme a riešeniu zásadných morálnych otázok nie je podľa režiséra táto psychodráma depresívna, ale skôr napínavá, strhujúca.

„Ľuďom ide o holý život, ale je to ako keby najmä v ich predstavách, oni vlastne nevedia, čo ich čaká. V predstavách vznikajú rôzne varianty toho, čo sa môže stať. V hre ide o to, ako reagujú na svoje ohrozenie a v rámci štruktúry predstavenia je to veľmi napínavé. Je zaujímavé sledovať, ako sa vyvíja myslenie jednotlivých postáv, ako reagujú, ako sú schopní zvládať nápor na psychiku. Text hry je skutočne strhujúci, dúfam, že sa nám aj inscenácia podarila urobiť tak, že divák bude od prvej do poslednej chvíle s napätím sledovať, ako to dopadne,“ hovorí Spišák.

Biblické motívy

Reálne každému z desiatich rukojemníkov hrozí smrť, čakajú na to, koho z nich vyberú. Dostanú isté možnosti a ide o to, ako sa k nim postavia. Sú postavy, ktoré sa okamžite snažia zachrániť si život, ktoré by bez škrupúľ obetovali iného, len aby prežili ony, lebo svoj vlastný život považujú za cennejší ako život toho druhého. Ale sú aj také, ktoré hovoria: zostaňme za každú cenu ľuďmi.

„Výrazne tu zaznievajú biblické motívy – „prv než kohút zaspieva ma trikrát zaprieš“, povedal Ježiš Petrovi. Práve postava starca Terezčáka je až takéhoto biblického typu, vyslovuje prorocké slová – prv než kohút zaspieva, tak všetci zradíme, zradíme ľudskosť, ktorá je v nás. V dnešnej dobe sú to veľmi naliehavé a aktuálne otázky, keď si uvedomíme, čo sa vo svete deje a nám sa zdá sa, že je to ďaleko od nás a vlastne sa nás to netýka. Opak je pravdou, týka sa nás veľmi, ako sa k takým veciam postavíme. Ako sa postavíme k vlastnému životu, k ľuďom, ktorí trpia. Všetko toto je v tejto hre istým spôsobom obsiahnuté. Aj keď je hra v historickom rámci obdobia 2. svetovej vojny, nájde sa v nej každý z nás,“ pokračuje Michal Spišák.

Divadlo Andreja Bagara má za sebou premiéru hry slovenského autora Ivana Bukovčana. Zaradiť túto klasiku do repertoára bol výborný krok. Ocenili to aj diváci. Dielo Kým kohút nezaspieva od slovenského spisovateľa Ivana Bukovčana sa piatkovou premiérou 20. januára, úspešne zaradilo k ďalším inscenáciám zo série Made in Slovakia, ktorú pripravilo DAB v Nitre.

Bez slov ostal aj režisér

Po skončení premiéry sa ťažko hľadali slová aj samotnému režisérovi Michalovi Spišákovi. „Mňa tiež, to čo sa deje na javisku chytá za srdce. Je tam celkom 14 skvelých hercov, ktorí to hrajú skutočne bravúrne a strhávajú svojimi výkonmi aj mňa ako diváka,“ prezradil Michal Spišák, režisér predstavenia. Samotné dielo, napísané rukou Ivana Bukovčana, možno pozná staršia generácia aj vo filmovom spracovaní z roku 1972, s hereckým obsadením, ako Ladislav Chudík, Samuel Adamčík, František Dibarbora či Jozef Kroner. Úloha súčasných hercov DAB v Nitre, teda vôbec nebola jednoduchá.

Hlavná téma

Najväčšou viditeľnou zmenou oproti pôvodnému dielu je priestor, v ktorom sa dej odohráva. Ten je, oproti pôvodnej pivnici, nahradený bitúnkom. Doňho postupne pribúdajú desiati nič netušiaci ľudia, ktorých osud visí doslova na špagátiku. Drvivá väčšina, výborne napísaných replík, ostala zachovaná. „Hlavnou témou hry, sú morálne otázky, ktoré kladie a riešenia, ktoré tie postavy hľadajú,“ uviedol Michal Spišák.

Otázky života a smrti

Dramatický boj prichádza v druhej časti predstavenia. Vo vypätých situáciách, ako je aj boj o holý život, sa ukazuje pravý charakter človeka. Akú cenu má ľudský život? Je azda život holiča cennejší ako život starca? Aj s takýmito strašnými otázkami musia zvádzať boj zajatci proti vlastnej vôli. Postupne sa však zrádzajú medzi sebou, aj samých seba.

Humor, ktorý mrazí

Paradoxne, do tohto stvárnenia prenikla štipka humoru.„Podľa reakcií divákov, to vlastné vychádza, že je to niekedy až taká temná groteska. Ja som sa tomu nebránil, pretože v živote aj pri tých najtragickejších chvíľach, môže zažiť humor, ktorý mrazí. Nechcem povedať, že si tam robíme srandu, v žiadnom prípade nie,“ povedal po premiére režisér Michal Spišák.

Dielo má svoju aktuálnosť

Dielo Kým kohút nezaspieva, prežilo svoju dobu. Otázky ľudskosti i morálky je potrebné otvárať aj v súčasnosti. „Humanizmus, akoby v istej chvíli nedokáže nájsť riešenie na násilie, na ktoré narazí, a potom sa ukazujú všetky slabosti, každého z nás. Myslím si, že tým je tá hra aktuálna, že aj keď okolo nás nezúri žiadna vojna, tie morálne otázky sú veľmi naliehavé a aktuálne,“ dodal režisér predstavenia Michal Spišák. Nakoniec slová, „ľudia majte rozum“ hrnúce sa z úst Ivana Vojteka, ktorý stvárňuje obchodníka Fischla sa predrali cez javisko až k nám, divákom.

Keď som sa dozvedela, že v aktuálnej monotematickej sezóne MADE IN SLOVAKIA chystá Divadlo Andreja Bagara v Nitre premiéru drámy Kým kohút nezaspieva, bola som nadšená. Autor Ivan Bukovčan, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej drámy druhej polovice 20. storočia, v tejto hre výborne rozpracoval charaktery postáv prostredníctvom dialógov, ktoré sú stále živé a v súčasnej dobe veľmi aktuálne. Priestor, do ktorého sa dostanú náhodne zadržaní ľudia, vytvára živnú pôdu pre nepredvídateľné situácie plné nefalšovaných ľudských emócií. A práve to je ten dôvod, kvôli ktorému túto drámu tak milujem. Predpremiéra sa uskutočnila 19. januára 2017 vo Veľkej sále Divadle Andreja Bagara v Nitre. 

Pokiaľ ste čítali dramatický text, dobre viete, že dej sa odohráva počas istej noci po potlačení Slovenského národného povstania. Do neobývanej pivnice sa postupne dostávajú ľudia rôznych spoločenských vrstiev, ktorí boli zadržaní po zakázanej sedemnástej hodine večer. Hlavnou príčinou je podozrivá smrť jedného nemeckého vojaka. Z bežných ľudí sa tak stávajú rukojemníci, bojujúci o holý život. Prostredníctvom Fischla, ktorý predstavuje spojivo medzi nemeckým majorom a rukojemníkmi, sa postupne dozvedajú, že ak sa jeden z nich k vražde vojaka prizná, ostatní budú vyslobodení. Hra rieši základnú otázku: Čo by som bol schopný (ne)urobiť, aby som sa zachránil? Prostredníctvom rôznych vypätých situácií ľudia postupne odhadzujú svoje masky a zisťujú, kam by až boli ochotní zájsť v snahe zachrániť sa...

Hru Kým kohút nezaspieva uvádza Divadlo Andreja Bagara v Nitre po štyridsiatich rokoch od uvedenia prvej premiéry. Režisér inscenácie Michal Spišák a dramaturg divadla Adam Gold sa ju rozhodli oživiť na divadelných doskách predovšetkým kvôli výpovednej hodnote Bukovčanových textov. ,,Po úvodných diskusiách sme s režisérom Michalom Spišákom dospeli k presvedčeniu, že v tejto sezóne by tu určite mala mať svoje miesto aj moderná dráma," prezradil na čítacej skúške Adam Gold. ,,Na základe toho sa nám vyprofilovali dva alebo tri texty, nad ktorými sme uvažovali. S odstupom času sme dospeli k tomu, že Ivan Bukovčan je pre svoje kvality a tematické vymedzenie do tohto repertoáru najvhodnejší ako zástupca modernej slovenskej dramatickej tvorby." 

,,Oživený kohút" prináša dva významné režijno-dramaturgické posuny. Ten prvý predstavuje priestor, do ktorého sú rukojemníci uväznení. Dej sa v dramatickom texte odohráva v neobývanej pivnici (v tzv. petrášovskom salóne). Režisér Michal Spišák sa však rozhodol nahradiť priestor pivnice za bitúnok, aby tak zvýraznil krutosť materiálneho sveta: ,,Mäsiarstvo nie je používané - rodina sa sa stadiaľ vysťahovala, takže sa tam nachádza len starý nábytok. Bitúnok nám symbolizuje svet, v ktorom sa odohráva niečo veľmi zlé," oboznámil všetkých na čítacej skúške, ktorá sa uskutočnila koncom novembra. Pre mňa osobne bol veľký zážitok, keď som mohla porovnať maličký model scény, ktorý som videla na čítačke, s jeho finálnou podobou na veľkej scéne.

Druhý významný posun predstavujú surreálne výjavy v podobe štyroch vojenských postáv. Odohrávajú sa v priestore pred bitúnkom a ich hlavná úloha spočíva v násobení strachu rukojemníkov. Diváci tak môžu preniknúť do ich psychiky a vidieť, čo sa odohráva v ich mysliach. Všetko to je navyše umocnené gradáciou hudby a zmenou svetiel, takže o napínavé prežívanie nie je žiadna núdza.

Mladá študentka Fanka (Andrea Sabová) predstavuje typické mladé a krehké dievča. Jej krehkosť sa najviac prejaví vo chvíli, keď sa odmietne zúčastniť hlasovania o tom, kto sa dobrovoľne vydá majorovi na smrť. Apeluje tak na učiteľa, ktorý ju učil písať, na pôrodnú babu, ktorá ju priviedla na svet, a na holiča Uhríka, ktorý jej dával do vlasov mašličky. Na druhej strane, študent Ondrík (Tomáš Turek) predstavuje živelný typ dospievajúceho chlapca. Výbušnosť prejavuje vo viacerých situáciách - najciteľnejšie je to vtedy, keď sa v dôsledku narastajúceho tlaku skoro prihlási nemeckým vojakom. Fanka aj Ondrík predstavujú mladých ľudí v rozkvete lásky, čím sa násobí krutosť situácie, do akej sa nedopatrením dostali. Láska verzus smrť, nebo verzus peklo...

Zaujímavé postavy predstavujú bývalý horár Terezčák (Ján Hrmo) spolu s pôrodnou babicou Babjakovou (Eva Pavlíková). Hrmo prepožičiava svojej postave akúsi odovzdanosť, ktorá pramení nielen z jeho veku, ale aj skúseností. Jeho postava počas zadržania zažíva pozitívny moment, kedy sa od Fischla dozvie, že jeho syn svoju vlasť nezradil. Terezčák sa začne veselo smiať, a aby zvýraznil svoj pocit, od šťastia zdvihne palicu a zamáva ňou. Udržiava si svoju tvár a charakter počas celej vypätej situácie. Pôrodnej babici Babjakovej však starostlivo udržiavaná maska ženy, ktorá privádza na svet deti, spadne v tej najneočakávanejšej chvíli, v dôsledku čoho je nútená priznať sa, že niekedy "pomáha" deťom na druhý svet. Pavlíková pracuje detailne s mimikou tváre a farbou hlasu, vďaka čomu vyznieva (a vyzerá) jej postava mimoriadne autenticky. 

Peter Oszlík prejavuje v úlohe Tuláka spočiatku odmeranosť a pobúri ostatných (neverí v šťastný koniec). Zdržiava sa prevažne v kúte miestnosti so založenými rukami. Jeho negatívny postoj mimoriadnym spôsobom poburuje holiča Uhríka (Martin Fratrič), v dôsledku čoho sa viackrát dostanú do vzájomných konfliktov. Fratrič tak prejavuje svoju hereckú živelnosť a výbušnosť. Tlak, ktorý ho sťahuje k zemi, si vyvršuje na Tulákovi. 

Pani Lekárniková (Lenka Barilíková) na začiatku vystupuje ako smutná a bezbranná žena, no to sa okamžite zmení vo chvíli, keď sa dostane do konfliktu s prostitútkou Marikou. Barilíková tak dostáva možnosť preukázať svoj herecký temperament. Jej krik, gestá, mimika pôsobia hrozivo nielen sa na samotnú Mariku, ale aj na ostatných rukojemníkov. Pán učiteľ Tomko (Martin Nahálka) sa od začiatku až po koniec snaží o to, aby si všetci zachovali ľudskú tvár. Nahálka ako učiteľ pôsobí vierohodným dojmom, ktorý sa násobí tým, že vstupuje do každého konfliktu v snahe zachrániť (často aj nezachrániteľné).

Alena Pajtinková v úlohe prostitútky Mariky Mondokovej prejavuje istú dávku koketnosti a zmyselnosti, ktorá je viditeľná vo chvíli, keď ju vojaci strčia do bitúnku. Diváci majú možnosť vidieť, ako s nimi zo zábavy pochoduje. Pajtinková však v tejto úlohe prejavuje aj temperament spojený s hrdosťou - nestrpí na svoju adresu urážky a neváha sa obrániť. Patrí k tým postavám, ktoré si počas celého trvania hry udržiavajú svoju vlastnú tvár. Zverolekár Dr. Šustek (Branislav Matuščin) predstavuje sebeckého chlapa, ktorý sa pre vlastné blaho snaží urobiť aj to nemožné. Táto jeho črta sa najvýraznejšie prejavuje vo chvíli, keď navrhne hlasovanie o tom, kto by sa mal vydať nemeckému majorovi. Už od začiatku je ľahko zapamätateľný vďaka svojej vášni k cigaretám. 

Spojivom medzi nemeckým majorom a rukojemníkmi je obchodník s drevom, pán Fischl. Ivan Vojtek sa prostredníctvom svojej postavy snaží vzbudiť rešpekt. Jeho Fischl je prísny, no ochotný pomáhať (aj napriek tomu, že si zachováva určitý odstup). 

V súvislosti s divadelným spracovaním by som ešte chcela pripomenúť postavy štyroch nemeckých vojakov, ktorých stvárnili Roman Poláčik, Martin Šalacha, Martin Stolár a Karol Filo. Ich prítomnosť sa realizovala v tzv. surreálnych výjavoch rukojemníkov. Práve prostredníctvom prítomnosti vojakov sa násobil strach zadržaných. Psychika premietnutá do javiskovej podoby v spoločnosti zmeny svetla a postupného zvyšovania tempa v hudbe mi spôsobila nemalé zimomriavky...

Možno ste si počas čítania týchto riadkov vyskladali vlastnú mozaiku postáv - tých, ktoré si zachovali svoju tvár, a naopak. Človek by asi nečakal, že práve tí z tzv. nižších spoločenských vrstiev zostanú skutočnými ľuďmi aj napriek vypätým situáciám. No a tí druhí...Ale nefunguje to takto aj v súčasnosti? Ivan Bukovčan možno netušil, že text, ktorý napísal v roku 1969, bude svojím obsahom a myšlienkou aktuálny aj v roku 2017. 

Na záver si ešte dovolím pár slov od režiséra Michala Spišáka (uvedených v bulletine k inscenácii) na margo tejto drámy: ,,Pre mňa je najzaujímavejší motív pravdy, ktorý je v hre obsiahnutý. Je to pravdivý pohľad na množstvo drobných ,,právd" a presvedčení, ktoré každý z nás nesie v sebe, drží sa ich a presadzuje ich v živote."

Od konca minulého roka Divadlo Andreja Bagara (DAB) pracuje na naštudovaní inscenácie Kým kohút nezaspieva od Ivana Bukovčana. Premiéra je naplánovaná na 20. januára vo veľkej sále DAB. Réžiu predstavenia a výber hudby má na starosti Michal Spišák, dramaturgom je Adam Gold, scénu robí Diana Strauszová, kostýmy Eva Kleinová.

Jedinec v hraničnej situácii

Existenciálna modelová dráma z čias 2. svetovej vojny divákov zavedie do bližšie nešpecifikovaného slovenského meste tesne po porážke povstania. Desiati obyvatelia okupovaného mesta sa na jednu noc stanú rukojemníkmi nemeckého dôstojníka, ktorý chce pomstiť svojho vojaka zabitého bodnutím do chrbta. V prípade, že sa nájde vinník, chce všetkých prepustiť, ak nie, dá ich všetkých obesiť. Keď však vyjde najavo, že zabitý nemecký vojak bol opitý, veliteľ zmení postoj. Chce potrestať len jedného z rukojemníkov – ktorého, to necháva na nich samých.

Autor Ivan Bukovčan v hre akcentuje význam správania sa jedinca v hraničnej situácii. Svojou jedinečnou štylizáciou vychádzajúcou zo schopnosti dávkovania napätia a postupného odhaľovania psychologických motivácií postáv presne vykresľuje charaktery ľudí.

Má už vyše 40 rokov

Podľa dramaturga DAB Adama Golda je základnou témou predstavenia psychológia človeka riešiaceho mravné dilemy vo vyhrotenej situácii. K problémom, s ktorými sa stretáva, musí zaujať isté stanoviská. „Problémy nie sú vôbec malicherné, sú to zásadné otázky týkajúce sa morálky človeka, bytia a nebytia. Téma sa rozkrýva v modelovej situácii rukojemníkov - sú spoločne v priestore starého bitúnka, z ktorého sa nemôžu dostať. Musia tu vzájomne fungovať, zaujať k sebe vťahy, nájsť k sebe cestu,“ vysvetľuje Gold.

„Text sme do aktuálnej sezóny s názvom Made in Slovakia zaradili preto, lebo je monotematická a ako je už zrejmé z názvu, je zameraná na slovenskú literatúru a dramatiku. Hra Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva má vďaka svojim kvalitám pevné miesto v klasickej slovenskej dramatickej tvorbe. V texte sme urobili bežné škrty z hľadiska prispôsobenia dĺžky inscenácie. Zároveň sme museli nájsť súčasné ekvivalenty pre niektoré archaizmy, keďže text má vyše 40 rokov a už aj v dobe svojho vzniku sa snažil o istú štylizáciu zo 40. rokov minulého storočia, v ktorých sa dej príbehu odohráva. Zároveň je inscenácia obohatená o významovú rovinu, ktorá v texte priamo nie je, ale vychádza z našej dramaturgicko-režijnej koncepcie.“

Otázky života a smrti

Ako povedal režisér Michal Spišák, pevne verí, že titul osloví širokú skupinu divákov. „Ťažko mi je to špecifikovať vekovo, lebo Kým kohút nezaspieva je jednou z najvýznamnejších hier Ivana Bukovčana. Je napríklad aj maturitnou otázkou. Preto si myslím, že okrem bežných divákov bude inscenácia zaujímavá aj pre žiakov škôl. Túto variantu hry na javisku ocenia minimálne maturanti, ale v žiadnom prípade hru nerobíme len ako školské predstavenie,“ konštatuje Spišák.

„Bol by som rád, keby veková štruktúra divákov bola širokospektrálna, pretože hra kladie zásadné otázky. Ide v nej o existenciálny zápas, o holý život, o základné otázky života a smrti, o to, čo je človek ochotný obetovať či naopak zradiť v prospech záchrany svojho života.“ Tieto otázky kladie hra podľa Spišáka veľmi naliehavo a človek sa musí veľmi zamýšľať, aby dokázal nájsť nejakú odpoveď, ak je to vôbec možné. Aj v reálnom živote sa dostávame do situácií, kedy nevieme nájsť riešenie a musíme ich nechať bez odpovede.

To, že sa Divadlo Andreja Bagara rozhodlo prilákať divákov na slovenské klasiky, už vieme. Muzikál Povolanie pápež mal veľký úspech. Teraz však prichádza dielo, ktoré všetci poznáme zo školských učebníc.

Poznané sa zmení v nepoznané

Asi nikomu nemusíme predstavovať dielo od Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva − dej, v ktorom je na prvom mieste ľudské sebectvo a túžba žiť. Obdobie z konca druhej svetovej vojny, obdobie, v ktorom to nemal nikto jednoduché. Jedna pivnica a v nej desať ľudí, ktorí majú jedinú úlohu − obetovať jedného, aby ostatní mohli žiť.,,Témou tohto predstavenia je správanie sa jedinca vo vyhrotenej situácii. V nej musí zaujať určité morálne stanoviská k problémom, s ktorými sa stretáva,“  opísal hru Adam Gold, dramaturg inscenácie.

Celé predstavenie sa bude niesť v duchu abstrakcie, tá bude v určitých momentoch prítomná až natoľko, že každý z nás bude mať možnosť nazrieť na dno svojej morálky. Pre koho bude hra určená? Spomínaná dráma má svoje miesto medzi maturitnými otázkami, ale určite nepôjde o školské predstavenie.

,,Pevne verím, že osloví širokú skupinu divákov, ťažko sa mi v tejto chvíli hovorí, koho konkrétne. Ivan Bukovčan bol významný slovenský dramatik a literárny autor. Táto hra je jedna z jeho najvýznamnejších. Na jednej strane by bolo dobré, aby bolo predstavenie v ponuke aj pre školy. Bude to veľmi zaujímavý variant hry na javisku, ale nie je to inscenácia, ktorú by som si predstavoval len ako školské predstavenie. Bol by som rád, keby bola veková štruktúra divákov rôzna,“ povedal počas čítačky režisér Michal Spišák.

Hra s posolstvom a s ohromným napätím

V hre ide ľuďom o holý život. Túžba žiť je v mnohých ohľadoch silnejšia ako ľudskosť. Morálne hodnoty a zásady, ktorým sa hra venuje, určite neostanú po skončení za dverami veľkej sály. ,,Bude to napínavé, ľuďom ide o holý život, ale je to akoby hlavne v ich predstavách. Nevedia, čo ich čaká. V ich myšlienkach vznikajú rôzne varianty toho, čo sa môže stať. To znamená, že ide o to, ako reagujú na svoje ohrozenie a na danú situáciu. Pevne verím, že bude zaujímavé pozorovať postavy − ako sa vyvíja ich myslenie alebo ako sú schopní zapojiť psychické reflexy,“ uviedol Spišák. 

Možno sa dej celej hry odohráva v období, ktoré je už za nami. Možno nás už dnes neokupujú vojaci. Ale aktuálnosť a nadčasovosť tejto inscenácii nemôže nikto odoprieť.  V januári bude v DAB hlavnou témou, ako žiť na úkor morálky. Zvíťazí morálka alebo ľudské sebectvo?

Koncom novembra sa púšťa Divadlo Andreja Bagara do prípravy ďalšej inscenácie. Po premiére Povolanie pápež bude vo Veľkej sále nitrianskeho divadla debutovať dráma slovenského autora Ivana Bukovčana, Kým kohút nezaspieva. Režisérom hry je Michal Spišák. „Táto hra, Kým kohút nezaspieva, je jedno z jeho najvýznamnejších diel,“ povedal režisér Michal Spišák.

Priláka aj maturantov

Napriek ťažšiemu žánru by mohol prilákať aj stredoškolákov, najmä maturantov. Dielo patrí medzi maturitné otázky. V dramatickom príbehu vystupuje desať postáv, ktoré sa na jednu dlhú noc stávajú rukojemníkmi dôstojníka nepriateľskej armády, ktorý chce pomstiť svojho vojaka. "Hra sa odohráva koncom druhej svetovej vojny, v jednom slovenskom meste, tesne po porážke povstania. Nechceli sme zasadzovať tu hru do toho prostredia, išli sme takou cestou abstrakcie. Tá naša inscenácie sa bude odohrávať v priestoroch bitúnku. " uviedol dramaturg Adam Gold. Pôvodne sa dej odohrával v pivnici.

Otázka života a smrti

Otázky, ktoré hra rozoberá však majú čo ponúknuť širokému spektru divákov nehľadiac na vek. „Kladenie tých základných otázok života a smrti, toho čo je ochotný človek obetovať, zradiť, aby si zachránil holý život, to sú tie otázky, ktoré táto hra kladie a človek sa musí veľmi zamýšľať aby dokázal nájsť nejakú odpoveď, ak je to vôbec možné,“ prezradil režisér Michal Spišák.

Termín premiéry

Inscenácia hry Kým kohút nezaspieva bude mať premiéru vo Veľkej sále DAB v Nitre 20. januára 2017. Na doskách DAB v Nitre sa však nebude hrať prvý krát. Ako povedal dramaturg Adam Gold inscenácia sa vracia na javisko po 40 rokoch. Podľa režiséra má čo ponúknuť aj v súčasnosti. „Hra je strhujúca a dúfame, že inscenácia sa nám podarí urobiť tak, že bude napínavá a že divák to bude sledovať do poslednej chvíle s napätím,“ dodal režisér Michal Spišák.