Román Otec Goriot je súčasťou rozsiahleho cyklu Ľudská komédia, vďaka ktorému sa Balzac zapísal do dejín literatúry ako prenikavý analytik spoločenského života. V Otcovi Goriotovi zobrazil silu otcovskej lásky, ktorá nepozná hranice. Goriot obetoval všetko svojim dcéram a tomu, aby im zabezpečil šťastný a bezstarostný život. Neexistovalo nič, čo by nebol schopný urobiť pre šťastie svojich dcér, a predsa sa mu nedostala späť ich oddanosť a láska. Zomiera v absolútnej chudobe a opustený.
Priam vizionársky charakter Balzacovho diela nás vťahuje do našich najhlbších vášní, najtajnejších snov a skutkov, o ktorých by sme najradšej mlčali. Zároveň nám však dáva malé svetielko nádeje v charakteroch, ktoré si zachovali ľudskú tvár aj v hýrivom prúde materialistickej doby.
Napriek tomu, že román je kritikou aristokratickej a meštianskej spoločnosti 19. storočia, príbeh otca Goriota, jeho čistej obety vo svete intríg a pretvárky, mocne rezonuje aj u dnešných čitateľov. Balzac svojou spoločenskou kritikou prenikavo demaskoval mravný, finančný, obchodný, politický, vojenský, vedecký aj umelecký svet francúzskej spoločnosti svojich čias. Z jeho videnia sveta vyplýva, že spoločenský život 19. storočia neovládali mravné idey a filozofické ideály, ale vášne, neresti, peniaze a intrigy. V Balzacovom svete je „bohém kráľom, kurtizána kráľovnou a peniaze najvyšším božstvom.“
