Narodená: v roku 1965 v Trnave.
Vzdelanie: Konzervatórium v Brne, abs. 1985
Angažmán v DAB v Nitre: 1988 – spolupráca trvá
Narodila sa v Trnave. Pochádza z divadelníckej rodiny, a aj keď chodila ako dieťa na spev, tanec, klavír a do divadelného krúžku snívala skôr o kariére lekárky alebo klaviristky. Až neskôr na gymnáziu sa rozhodla prestúpiť na hudobno-dramatický odbor na Konzervatóriu v Brne. Po jeho absolvovaní v roku 1985 sa jej prvým profesionálnym divadelným pôsobiskom stalo Divadlo SNP v Martine, kde počas troch sezón vytvorila približne desiatku postáv. V postave Adiny účinkovala aj v kultovej martinskej inscenácii Dotyky a spojenia (1988) v réžii Romana Poláka, ktorá sa predstavila na viacerých významných európskych festivaloch. Členkou umeleckého súboru Divadla Andreja Bagara v Nitre sa stala v roku 1988. Hneď po príchode účinkovala vo viacerých inscenáciách v réžii Karola Spišáka (Len nijakú paniku, 1989, Posledná zastávka, 1989, Smrť obchodného cestujúceho, 1991), ale aj v činoherných inscenáciách Jozefa Bednárika (Lúčna harfa, 1989, Kráľ Ubu, 1990, Hra o umučení a slávnom vzkriesení pána a spasiteľa nášho Ježiša Krista, 1990). Herecky zaujala najmä postavou Mamky Ubu v Bednárikovej inscenácii, ktorá potvrdila jej nezameniteľné miesto hereckom súbore nitrianskeho divadla. Aj v ďalších rokoch sa uplatnila ako výrazná činoherná herečka. Divadelná odborná verejnosť vyzdvihovala najmä jej postavy: Agnes (Hra snov, 2000), kráľovnej Gertrúdy (Hamlet, 2001), Máši (Tri sestry, 2003), Tory Tejeovej (Obrázkari, 2005), Kataríny (Piargy, 2008) či Varji (Višňový sad, 2009). V inscenácii Rozsobáše (2022) zaujalo divadelnú kritiku jej stvárnenie postavy Zuzy Bosej, kde vytvorila citlivý a tvárny oblúk od dievčensky až infantilne zaľúbenej vdovy po ženu, ktorá rezignovala na svoje šťastie v prospech svojich dospelých detí. Divadelná kritika tiež ocenila jej pozoruhodný herecký výkon v postave matky Goldy v inscenácii Nevesta alebo Zdá sa, že hrmí (2023).
Svoj muzikálny talent uplatnila Daniela Kuffelová na doskách DAB aj v mnohých hudobných inscenáciách a muzikáloch. Diváci si ju pamätajú ako cisárovnú Máriu Teréziu (Pacho sa vracia, 1995), Madam Glanzovú (Povraz s jedným koncom, 1996), Cajtlu (Fidlikant na streche, 1998), Vdovu (Grék Zorba, 2001), Krčmárku Juditu (Adam Šangala, 2003). V najnovšej hudobnej inscenácii Zlatá lýra bravúrne naštudovala hity Jany Kocianovej Pár nôt či Marthy a Teny Elefteriadku To všetko bolo včera.
Veľkú hereckú príležitosť dokonale využila Daniela Kuffelová v stvárnení postavy tyranskej matky Bernardy Alby v dráme Dom (2020) v réžii Mariána Amslera, ktorá bola novým autorským spracovaním pôvodnej Lorcovej drámy Dom Bernardy Alby. V posledných sezónach sa predstavila vo výrazných komických postavách v divácky obľúbených komédiách Syna či dcéru? (2017), Vlastníci (2020), Láska, sex a dane (2022).
Za postavu Matky (2007) v rovnomennej dráme Júliusa Barča-Ivana získala v roku 2008 DOSKY za najlepší ženský herecký výkon sezóny. Na ocenenie DOSKY v kategórii najlepší ženský herecký výkon bola tiež v roku 2003 nominovaná za postavu Máše v inscenácii Tri sestry. V roku 2016 získala tiež Cenu Literárneho fondu za postavu Karolin v inscenácii hry Hamlet je mŕtvy... a za postavu Matky v inscenácii dramatizácie novely Podivný prípad so psom. Cenu Literárneho fondu v oblasti divadla získala opäť v roku 2020 za stvárnenie postavy Bernardy Alby v inscenácii Dom. Okrem divadla sa venuje spolupráci s rozhlasom a televíziou. Má na konte množstvo výrazných postáv v rozhlasových hrách, účinkovanie v niekoľkých filmoch (napr. Všetko čo mám rád) aj v televíznych seriáloch (Kolonáda, Tajné životy, Sestričky, Divoké kone, Kriminálka staré mesto, Ordinácia v ružovej záhrade a iné). Sústavne sa venuje aj dabingu. Je okrem iného držiteľkou ceny Zlatá slučka za najlepšie nadabovaný seriál (Krehké vzťahy) a viacero filmov (Dôverné priznanie, Tichý
Don či Manželia a manželky). Získala aj Cenu Eurotelevízie za dabingový výkon v hlavnej role v seriáli Esmeralda. Svoj hlas prepožičiava mnohým významným herečkám svetového formátu (napr. Michelle Pfeiffer, Sandra Bullock, Helena Hunt či Meryl Streep). Účinkuje tiež v úspešnej komédii Klimaktérium... a čo? v Divadle Komédie.
Jej rodičia – Astéria Kuffelová (1931 – 2013) a Vendelín Kuffel (1925 – 2008) – boli významnými divadelníkmi v Dedinskom divadle a v Krajovom divadle v Trnave. Jej teta je Hilda Augustovičová (1934 – 2022) bývalá herečka, umelecká šéfka a riaditeľka Divadla Andreja Bagara v Nitre. Pre hereckú dráhu sa rozhodol aj jej syn Michael Vrzala, ktorý je po absolvovaní štúdia herectva na VŠMU v Bratislave, členom umeleckého súboru Mestského divadla v Žiline.
