Syna či dcéru?

Sdílení zážitku je důležité pro utváření kulturní komunity ve společnosti. Právě v přítmí divadla k němu ještě může docházet. A nemusí vždy a nutně jít o vážné drama, ale také o společný smích nad něčím, co mohlo být, bylo či je součástí našich životů. Takový katarzní, osvobozující zážitek jsem si odnesl z představení nitranského divadla Andreje Bagara Syna či dceru?

Bláznivá féerie z lázeňského prostředí je loňským úspěšným počinem dramatičky a (především) rozhlasové autorky Tani Kusé napsaným pro nitranské divadlo.

Do malého lázeňského městečka přijíždí pět žen na léčení. Některé toužily po dětech a přijely otěhotnět, jiné doléčit neduhy, všechny ovšem nějak vyřešit své tělesné ženství v prostředí normalizace osmdesátých let minulého století. Paradoxy rozvinutého „socíku“ se všemi jeho průvodními jevy jsou náležitě komediálně využity, možná až příliš „hřebejkovsky“, idylicky a idealizovaně. Polovojenský režim lázní představuje zupácká hlavní sestra, kulturní referent, co organizuje společnou zábavu, drobnými „špílci“ kverulující uklízečky, šlendriánský údržbář i úplatný primář. Scéna Zuzany Formánkové je sice náročná na přestavby, ale účelně charakterizuje spartánské zařízení dobového lázeňského pokoje se čtyřmi lůžky i socialistickou architekturu lázeňských budov. Nechyběly dobové hity Michala Davida, Katapultu, Omegy či obskurního dua Modern Talking, které sugestivně a s nasazením hraje skupina Živica sestavená z herců souboru (Peter Oszlík, Roman Poláčik, Jakub Rybárik a Marián Viskup). Jako by vypadla z oka kapelám, jak je známe z venkovských zábav, plesů a jiných taškařic.

Učitelka, překladatelka, sekretářka, řeznice, mladé děvče. Nitranským herečkám se daří postavy výrazně individualizovat a současně vytvořit sociologicky přesný vzorek ženské společnosti. Žádná z nich nežije ideální vztah. Mnohé se upínají k dítěti jako možnému řešení životní krize, jiné hledají cokoli všude možně kolem sebe. Provází je filmová Angelika. Ano, ta, k jejíž strastiplné pouti za snem v podobě hraběte Joffreye de Peyraca se v sedmdesátých a osmdesátých letech upínaly oči milionů českých a slovenských diváků. Režisérka Adriana Totíková je důsledná a nechala Angeliku z jeviště promlouvat česky, neboť slovenský dabing tehdy neexistoval.

Ostatně jazyková komika hry se odvíjí také ze střetávání převažující slovenštiny s maďarštinou v drobných odkazech Róžiky (Eleny Kolek-Spaskov), sekretářky z Komárna, a s příjemnou moravskou češtinou paní Lídy z Uherského Brodu (Daniela Kuffelová), která podrývá vojenský režim lázní permanentní konzumací klobásek a slivovice. Nejpodstatnější jsou hovory vedené „holkami na pokoji“, jejich svěřování se s trampotami s partnery, se sexuálním životem, s nadějemi do budoucna, s touhami po plnějším životě.

Herecky vděčnější je však komika situační, především na společných akcích pacientek, jako jsou rozcvička, kulturní vystoupení a podobně.

Svižné tempo inscenace možná trochu zbytečně retardují dvě příliš dlouhé scény návštěv u primáře, který v převleku za ezoterického Adama Ploditele „nasazuje“ na své pacientky mladíky a ti dílo zdárně dokonají. Ať už jen pro danou chvíli, nebo i pro budoucnost.

Jsme jeden druhému odcizeni a nevíme si se svými životy rady. Tak se jim (a sami sobě) musíme aspoň očistně vysmát. Nejen na Slovensku je toho dnes zatraceně třeba.

Divadlo Anreja Bagara, Nitra – Adriana Totiková: Syna či dceru? Režie Adriana Totiková, scéna Zuzana Formánková, kostýmy Katarína Holková, hudba Marián Čekovský, pohybová spolupráce Elena Kolek-Spaskov, hudební spolupráce Juraj Janík, dramaturgie Adam Gold, Svetozár Sprušanský. Premiéra 10. března 2017.

• Autor:

Publikováno: 06. února 2018

Dosky nitrianskeho Divadla Andreja Bagara majú za sebou premiéru inscenácie s názvom Syna či dcéru?. Návštevníci si môžu pozrieť aj tematicky zladenú výstavu karikatúr.

Uvedenie premiéry hry Syna či dcéru? v Divadle Andreja Bagara (DAB) v Nitre dopĺňa výstava akademického maliara Viliama Širokého. Ten vo svojich dielach prostredníctvom karikatúr predstavuje hlavné postavy a protagonistov tejto charakterovej komédie autorky Táni Kusej, ktorú DAB zaradilo do svojho repertoáru práve v týchto dňoch.

Karikatúry postáv

Výtvarné diela sú doplnené o stručnú charakteristiku a vtipné výroky jednotlivých postáv. „Karikatúra vo výtvarnom umení úmyselne skresľuje a zosmiešňuje charakteristické črty svojho modelu a práve tento princíp sme chceli využiť vo vzťahu k hlavným postavám uvádzanej komédie, ktorá sa odohráva v 80. rokoch v prostredí ženských kúpeľov,“ uviedla projektová manažérka DAB Slavka Civáňová.

Autor Viliam Široký

Ako doplnila, akademický maliar Viliam Široký žije a pôsobí v Nitre a dlhoročne sa venuje kresleniu a maľbe portrétov a karikatúr, ale aj dizajnu, realizácii diel v architektúre či pedagogickej činnosti. Výstavu karikatúr v kaviarni DAB v Nitre si budú môcť diváci pozrieť do 17. apríla.

Sprievodné podujatia

Výstava karikatúr k hre Syna či dcéru? je súčasťou kultúrnych podujatí, ktoré počas súčasnej divadelnej sezóny sprevádzajú v DAB každú premiéru. Muzikál Povolanie pápež uviedla do života výstava fotografií mapujúca život a prácu Jána Pavla II. Premiéru inscenácie Dobro zasa sprevádzali diskusie s divákmi a uvedenie drámy Kým kohút nezaspieva bolo doplnené výstavou malieb Radima Černého, ktorý sa pri tvorbe nechal inšpirovať práve tvorivým procesom pri skúškach hereckého súboru.

Skvelú zábavu v štýle 80. rokov okorenenú pikantným kúpeľným humorom ponúka komédia Syna či dcéru? V premiére ju Divadlo Andreja Bagara uviedlo 10. marca vo Veľkej sále.

Autorkou hry je Táňa Kusá, režisérkou Adriana Totiková, dramaturgiu robili Svetozár Sprušanský a Adam Gold, scénu Zuzana Formánková, kostýmy Katarína Holková, hudbu Marián Čekovský. Pohybovú spoluprácu mala na starosti Elena Kolek-Spaskov.

O šteklivé iskrenie nie je núdza

Dej inscenácie divákov zavedie do kúpeľného mestečka Lúčky, kde sa prichádza liečiť skupinka žien. Každá je z iného prostredia, každá má iné sny, inú profesiu, ale všetky sa tu stretávajú pre ich túžbu po dieťati, kvôli liečbe a terapii. Neliečia si však len telo, ale aj dušu. Spoznávajú pri tom miestnych mládencov, takže o iskrenie medzi nimi nie je núdza. A nielen o to, túžba mať dieťa je neuveriteľne silná...

S komédiou Syna či dcéru? na chvíľu objavíte stroj času. Celá inscenácia vás aj s príbehmi postáv, vyjadrovaním, chôdzou, gestami, kostýmami, účesmi, hudbou či tancom prenesie hlboko do socializmu, kedy bolo všetko iné. Akurát mužsko-ženské vťahy, o ktoré tu ide, zostávajú vždy rovnaké. Aj vtedy sa ženy chceli páčiť a urobili preto všetko možné, aj vtedy ich chlapi balili na sladké rečičky a nezostalo len pri nich.

Hra je vo viacerých ohľadoch odrazom reálnych situácií či postáv, ktoré do nej vniesli autorka aj režisérka. Keby to bol americký film, v titulkách by stálo „inšpirované skutočnými udalosťami“. Napríklad Caruso (Juraj Ďuriš) je skutočne reálny človek, ktorý v kúpeľoch pôsobil ako inštalatér a „operný spevák“.

Bižutéria aj mnohé kostýmy sú originály

Hru režírovala Adriana Totiková, autorka, dramaturgička a príležitostná herečka. Pochádza z Humenného, kde sa začala jej divadelná práca herečky v mládežníckom divadle. Absolvovala štúdium slovakistiky a estetiky na UK a divadelnú réžiu na VŠMU. Režíruje v divadle, rozhlase a televízii. Je tiež autorkou vlastných divadelných hier a scenárov.

„Do spomínaných čias sa nám hrou podarilo vrátiť poctivým štúdiom danej doby – tlačovín, relácií, filmov... Naštudovaniu komédie predchádzala zhruba polročná príprava v tomto smere, čo sa týka reči, pohybovej kultúry, oblečenia, hudby... Verím, že v spolupráci s celým tvorivým tímom sme do komédie vniesli tú správnu esenciu danej doby,“ hovorí Totiková.

„Hra je náročná na stavbu a zmeny scény aj na prevleky. Kostýmov je tu je okolo 80, herci to majú fakt ťažké. Niektoré odevy či bižutéria sú skutočne originály z tých čias, je tu napríklad aj oblečenie mojich rodičov aj rodičov scénografky Zuzany Formánkovej. Veľa vecí sme tiež zohnali v retro obchodoch, po pôjdoch a v skriniach domácností. Ostatné kostýmy sa šili podľa dobovej módy.“

„Živica – svadby, kary, krstiny“

Pri tvorbe scény vychádzali z originálneho prostredia kúpeľov Lúčky, kde boli aj osobne. „Sú v nej napríklad reliéfy, ktoré sú odkazom na autorské diela v Lúčkach, takisto schody. To bola inšpirácia, realizácia bola, samozrejme, výsostne divadelná – v rukách Zuzany Formánkovej. Herci sa ocitajú v kúpeľných izbách, pri bazéne aj vo veľkej spoločenskej miestnosti.“

Atmosféru v komédii spríjemňuje dedinská kapela zostavená z miestnych mladíkov. Výborný nápad osviežiť hru týmto spôsobom dostala práve režisérka. Ako vraví, vymyslela ju ako spájajúci prvok inscenácie. Dedinskí chlapci si hraním privyrábajú, kde sa dá. A prečo by to nešlo aj v kúpeľoch, kde sa konávajú tanečné zábavy?

„Vymysleli sme meno aj slogan - „kapela Živica – svadby, kary, krstiny“. Skupina hrá päť skladieb, ktoré boli v tom čase hitmi a bežne ich hrávali vtedajšie kapely na svadbách a zábavách,“ doplnila Totiková.

Spoločensko-popkultúrna nostalgia

Na otázku, prečo by si mal divák pozrieť komédiu Syna či dcéru?, režisérka poznamenala, že už len pre tie 80. roky minulého storočia, z ktorých sa tak trošku smejú, ale zároveň na ne spomínajú so štipkou nostalgie. Určite však nie politickej, ale skôr spoločensko-popkultúrnej. Celá výtvarná zložka komédie je veľmi presne štylizovaná do 80. rokov a prináša mnohé fenomény tohto obdobia, ktoré sa už stratili.

„A druhým dôvodom sú, samozrejme, vynikajúce herecké výkony takmer celého súboru Divadla Andreja Bagara a hosťujúcich hercov. Všetci predstavujú veľmi jednoznačné, komické charaktery. Už sami o sebe sú zabavní, nieto ešte v interakcii mužsko-ženských vzťahov. Deju, ktorý rozohráva celé spektrum postáv a postavičiek, nechýba humor, napätie, jemne erotické dusno aj štipka nevery. Je to príťažlivé, sexi a veľmi vtipné,“ dodala s úsmevom Totiková.

Miestna kapela Živica - zľava J. Rybárik, P. Oszlík, R. Poláčik a M. Viskup. (zdroj: COLLAVINO)

V kúpeľoch nemohlo chýbať cvičenie pre pacientky. V popredí precvičuje hlavná sestra Drakulica - Gabriela Dolná. (zdroj: COLLAVINO)

"Pacientky" v Lúčkach - zľava: E. Kolek-Spaskov, L. Barilíková, D. Kuffelová, E. Pavlíková a A. Sabová. (zdroj: COLLAVINO)

Máte chuť urobiť si výlet do Nitry? V Divadle Andreja Bagara majú novinku, hru Syna či dcéru?, ktorá mala premiéru 10. marca. Je to komédia autorky Táne Kusej z prostredia ženských kúpeľov v Lúčkach, kam majú muži prístup iba na priepustky a iba v striktne naplánovanom čase plodných dní. 

Ženám, ktoré urobia všetko pre to, aby mali dieťa, je naporúdzi miestny personál a mládenci z vedľajšej dediny, ktorí sa neženia. Veď načo by nosili drevo do lesa. Kolorit dedinsko-kúpeľného života dopĺňajú rázovité postavičky z liečebne a zábava s tancom a pesničkami. 
Z toho všetkého vyrastá smutno-bláznivý humor, množstvo iskrivých situácií, živelnej energie, bohatej fantázie a ženského hereckého šarmu. 

Dej hry sa odohráva v osemdesiatych rokoch minulého storočia a predstaví sa v nej Eva Pavlíková, Lenka Barilíková, Daniela Kuffelová, ale aj Peter Sklár či Jakub Rybárik. Viac informácií nájdete na www.dab.sk. 

Divadlo Andreja Bagara (DAB) v Nitre uvedie 10. marca premiéru pôvodnej slovenskej inscenácie z pera súčasnej autorky Táne Kusej. Dobová komédia z 80. rokov je inšpirovaná reálnym prostredím kúpeľov, ktoré boli určené výlučne pre ženy.

„Z toho vyplýva aj základný rozmer humoru. Pôjde o mužsko-ženské vzťahy a druhou takou vážnejšou témou, ktorá dáva istú hĺbku celej komédii, je téma túžby po dieťati,“ priblížila režisérka inscenácie Adriana Totíková.

Hra rozpráva príbeh zo ženských kúpeľov Lúčky, kde majú muži vstup na priepustky a len v striktne naplánovanom čase plodných dní. Mladým ženám, ktoré urobia všetko preto, aby mali dieťa, ale aj tým zrelším, ktoré si naprávajú svoje naštrbené sebavedomie, je naporúdzi miestny personál a mládenci z vedľajšej dediny. Kolorit dedinsko-kúpeľného života dopĺňajú ďalšie rázovité postavičky z liečebne, zábava s tancom a pesničkami, nechýba ani povestný ľudový liečiteľ.

Inscenácia ponúkne podľa tvorcov množstvo iskrivých situácií, živelnej energie, inteligentného humoru, ženského hereckého šarmu a bohatej fantázie. Aj napriek tomu, že pôvodná verzia hry vznikla už pred rokmi, v DAB bude mať slovenskú premiéru. „Táto hra ešte nebola uvedená ani v rozhlase, ani v televízii, hoci bol pripravovaný scenár pre film. Ten bol ale úplne iný, takže sme ho museli prispôsobiť pre potreby divadla,“ povedala o hre jej autorka Táňa Kusá.

V inscenácii sa predstavia herci Lenka Barilíková, Eva Pavlíková, Daniela Kuffelová, Gabriela Dolná, Alena Pajtinková, Andrea Sabová, Eva Hlaváčová, Barbora Andrešičová, Peter Sklár, Anton Živčic, Juraj Ďuriš, Peter Oszlík, Roman Poláčik, Jakub Rybárik a Marián Viskup.