Kabaret

Režisér Jozef Bednárik vychádza na premiérových klaňačkách na scénu s taštičkou zavesenou na krku. Jej obsah môžeme len hádať, vyzerá to však tak, že má v nej ukryté obrázkové karty. Vo svojich produkciách totiž vyťahuje stále tie isté tromfy: hviezdičky na oblohe, šantivé deti, informačné tabuľky, ktoré tu i tam vysvetľujú dej, makety vláčikov, bicykle, portály. Na opačnej strane jeho karát je zas vzorka s troškou sexu, romantiky i sĺz, ak sa podarí.

Kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová ponúkla tentoraz do produkcie i expresívne kašírované hlavy inšpirované satirickými kresbami Georgea Grosza. Nasadzovali sa ich dievčatá z Kit-Kat-Klubu, neskôr obrazne i celý národ. Scéna ďalšieho stáleho Bednárikovho spolupracovníka Vladimíra Čápa priniesla efektnú perspektívu mesta anticipujúcu Berlín po bombardovaní. Čo sa týka farieb, v súlade s najnovším parížskym trendom všetko ovládla fialová. Kto chce v divadle vidieť čistejšiu, menej preplnenú scénografiu, musí ísť inam.

Úspešný muzikál Kabaret má v sebe témy, ktoré už režisér nespočetnekrát riešil: divadlo v divadle, bary so zlou povesťou, neskorá láska, netolerancia, pogromy, homosexualita, dekadencia, to všetko však zabalené do bednárikovskej melodrámy. Bolo by neférové porovnávať muzikálovú produkciu s filmom.

Filmový dialóg má nesporne kratší reakčný čas ako ten divadelný. Napriek tomu by asi celej inscenácii pomohol menej operetný štýl komunikácie.

Na prvej premiére dominovali hosťujúci herci. Produkcia však dáva šancu aj mladým oporám domáceho súboru: Milanovi Ondríkovi v úlohe Cliffa či Kristíne Turjanovej a Klaudii Kolembusovej v postave Sally Bowles. Csongor Kassai bol herecky i spevácky kabaretiérom MC absolútne na svojom mieste. Zuzana Mauréry zvládla excentrickú Sally lepšie spevom, v činoherných polohách pôsobila trochu strnulo. Marcel Ochránek ako začínajúci spisovateľ Cliff pôsobil ako mal - z iného sveta.

Soňa Valentová ponúkla dojímajú kreáciu majiteľky penziónu Fraulein Schneider a spolu s Leopoldom Haverlom vytvorili solídne duo. Menej by bolo viac v prípadoch herectva ľahších žien, Martin Nahálka vytvoril z mladého nacistu Ernsta Ludwiga viac ako len karikatúru zla.

Ján Ďurovčík dodal do muzikálu svoju základnú, často sa opakujúcu choreografickú zostavu. Niektoré situácie boli tancom dovysvetľované azda až priveľmi názorne.

Do Nitry sa dá teda opäť oplatí prísť na veľké, výpravné divadlo. Pre tento tvrdo pracujúci ansámbl sú podobne náročné projekty doslovne skúškou ohňom. Výsledok niekoľkomesačnej driny celého divadla by bol však presvedčivejší, ak by dal režisér menej dôrazu na formálne nacistické symboly, viac na hereckú drobnokresbu a vypointovanie situácií. Arogancia voči slabším - to je totiž nanešťastie to, čo nás s predvojnovým Nemeckom spája.

Kabaret Masteroffa, Kandera a Ebba je jedným z muzikálov, ktoré sa nesnažia ohúriť len tanečno-speváckou šou, ale aj príbehom, témou.

Kabaret je muzikál, v ktorom majú slovo  a hudba rovnocenné postavenie. A preto si jeho inscenovanie nevyžaduje veľkovýpravnú produkciu. Muzikály Jozefa Bednárika sú práve svojou veľkoleposťou, preplnenosťou priestoru s charakterom kvalitnej „podívanej“ známe.
Je téma fašizmu v dnešnej dobe aktuálna? Všetko to, čo s ňou súvisí, je natoľko citlivé, že  je. Bednárik, zdá sa, má k tejto téme blízko. Obrovské masky Hitlera, či nacistická zástava visiaca cez celé javisko pôsobili zbytočne, často sa stávali rušivým prvkom inscenácie. Slová veľa vypovedajú, nebolo treba snažiť sa umocniť ich podobnými detailami. 
Veľkým zážitkom z celého predstavenia bol jednoznačne kabaretier MC v podaní Csongora Kassaia (alt. E. Pavlíková). Postava typická pre Bednárikove muzikály, záhadná, všadeprítomná mrazivá i smiešna bytosť, muž, žena, dokonca anjel strážny.
Silným momentom je, že v Kabarete aj táto postava, pri ktorej máme pocit, že práve ona je hýbateľom deja, sa stala obeťou fašizmu. Hlavná hrdinka Sally v podaní Zuzany Mauréry zaujala predovšetkým spevom, no aj ten by si od prefajčenej hviezdy kabaretu vyžadoval trochu viac drsnosti.
Bednárikovi sa tentoraz nitrianske javisko zaplniť nepodarilo. A to napriek tomu, že scéna Vladimíra Čápa preplnená bola. Téma fašizmu sa stala dominantnejšou než samotná inscenácia.

Kabaretom nitrianske divadlo ukončuje trilógiu muzikálov s názvom malý človek v súkolí dejín. Po Grékovi Zorbovi a Fidlikantovi na streche sa opäť spojilo tvorivé trio Bednárik - Ďurovčík - Várossová, aby diváka pozvali do Kabaretu. Filmová predloha ovenčená ôsmimi Oscarmi bola výzvou pre celý súbor.

"Videl som ho, mal som možnosť niečo pochytiť, ale to bolo ešte predtým, ako som sa dozvedel, že v ňom budem ja sám účinkovať. Divadelná verzia ponúka hercovi väčšiu plochu," porovnáva produkcie kabaretiér Csongor Kassai. Alternuje s Evou Pavlíkovou, aj keď postava je v origináli napísaná pre muža. "Neradili sme si navzájom, každý z nás musel ísť vlastnou cestou. V ženskom podaní je to zaujímavé Evkiným iným prístupom. Ja osobne som sa v úlohe kabaretiéra našiel, je mi to veľmi blízke."

Text upravil režisér s dramaturgom, aby bol moderný jazykom a v riešení vzťahov jednotlivých postáv. "Chceli sme súčasnejší dialóg a reč, hlavne v činoherných výstupoch sa to podobá na Albeeho alebo O'Neilovu dramatiku," myslí si dramaturg Svetozár Sprušanský.

To, že sa rovnakí tvorcovia stretávajú už pri treťom spoločnom predstavení, je vraj pozitívum. "Niektoré veci si už ani nemusia povedať, jednoducho ich vycítia. Východiskom pre nás určite bola divadelná predloha, v detailoch film. Mne sa na tomto muzikáli najviac páči živá a súčasná téma zasadená do trblietajúcej sa a hravej atmosféry kabaretu," uzavrel Sprušanský.