Adela Gáborová absolvovala štúdium herectva na VŠMU v Bratislave v roku 1961. Odvtedy sa jej divadelným domovom stalo Divadlo Andreja Bagara v Nitre, kde patrí k najvýraznejším osobnostiam tohto súboru. Na javisku nitrianskeho divadla strávila takmer štyridsaťpäť rokov.
Herečku Adelu Gáborovú však priťahovali aj iné aktivity súvisiace s divadlom. Patrili k nim predovšetkým alternatívne projekty, napríklad projekty divadelného družstva Zdvih pri DAB Nitra alebo divadelného zoskupenia Problém Miloša Karáska. Na VŠMU učila Hereckú tvorbu. Pracovala aj s poslucháčmi kňazského seminára, ochotníkmi a pripravovala recitátorov na Poděbradské dni poézie, Hviezdoslavov Kubín a pod.
Syn Peter (absolvent divadelnej réžie na pražskej DAMU) je režisérom a umeleckým šéfom činohry divadla v Olomouci, hosťuje aj v ďalších českých divadlách. Príležitosť zahrať si pod jeho režijným vedením využila Adela Gáborová napríklad v roku 1996 v Örkényho Mačacej hre na javisku Divadla A. Bagara v Nitre.
Adela Gáborová patrí k najvýraznejším slovenským dramatickým herečkám. Svoje herecké umenie mala možnosť rozvíjať pod vedením viacerých slovenských aj českých významných režisérov (napr. Pavol Haspra, Jozef Bednárik, Karol Spišák, Jan Antonín Pitínský, Vladimír Morávek). Na javisku dominovala v zložitých charakterových postavách, ktorým dokázala dať psychologickú presvedčivosť. Jej spontánne a prirodzené herectvo sa osvedčilo neraz aj v komediálnych úlohách a muzikáloch. Adela Gáborová stvárnila asi 140 divadelných, 120 televíznych a asi 30 filmových rolí. Filmové role jej zverili viacerí režiséri, napríklad J. Jakubisko (Sedím na konári...), M. Šulík (Neha) a E. Štefankovičová (Nemožná). Okrem toho si zahrala množstvo postáv v rozhlase. Jej hlas poznáme aj z dabingu. Nezabudnuteľné výkony podáva Adela Gáborová v monodrámach (Dnešná Médea, Cézar a Drana).
V roku 1999 si prevzala divadelné ocenenie Dosky za stvárnenie najlepšieho ženského hereckého výkonu za úlohu Lady Macbeth v inscenácii hry W. Shakespearea Macbeth.
Dňa 1. januára 2006 si z rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča prevzala najvyššie štátne vyznamenanie, Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti divadelnej kultúry.
Tvorba
1976: Sokovia
1981: Nevera po slovensky I-II (Maličková)
1982: Dve duše
1983: Rodinná anamnéza
1984: Ľudmilka
Múdra Gabriela
1985: Čierna ovca
Iná láska (Martina matka)
Praženica
1987: Nemožná (Bauerová)
1988: Balada o mŕtvych očiach
Ten tretí
1989: Ulice bez mena
Zlodarov les
1990: Keď hviezdy boli červené (Slabejová)
1991: Neha (Šimonova matka)
1994: O krásnej strige
1995: Iba taka hra
1996: Jaškov sen
1999: Z kapsy rozprávkara
2000: Vyhnanci
2001: Zlatý chlieb
2003: Pokrvné vzťahy
Dabing
1985: Slané cukríky
